Tiež si myslím, že ak firma objednala ubytovanie pre svojich zamestnancov na účely, ktoré použije pre účely svojho ponikania ako platiteľ, má nárok na odpočítanie dane (§49 ods. 1). Ak zamestnávateľ zabezpečí zamestnancom na pracovnej ceste ubytovanie, prípadne stravovanie, nepatrí zamestnancom náhrada podľa zákona o cestovných náhradách. V tom prípade neprijal plnenie zamestnanec a nepožaduje úhradu náhrad na základe preukázania výdavkov podľa zákona o cestovných náhradách.
To kde sa to zaúčtuje, nie je rozhodujúce. Zákon o DPH už vôbec účtovanie nespomína.
Z hľadiska účtovníctva sa na účte 512 účtujú všetky náklady na pracovné cesty, bez ohľadu, či ich zamestnanec vyúčtoval na cestovnom príkaze, alebo ich platila priamo firma. Z pohľadu účtovníctva je to ale vcelku nevýznamné. vo výkaze ziskov a strát to bude v jednom riadku (či je to 512 alebo 518). Iba ak by náklady na cestovné boli významná suma, museli by sa popísať v poznámkach.
Ak to daňový úrad neuznal, odvolal by som sa a išiel by som aj na súd. Argument, že usmernenie vo finančnom spravodajcovi nie je záväzné je sidce pravda, ale ak budem podľa neho postupovať a neuznajú mi ho, tak ma štátny orgán uviedol do omylu, spôsobil mi škodu a môžem ho žalovať. Ak nebudete u daňvého riaditeľstva úspešní, požiadal by som MF SR o vyriešenie v mimoodvolacom konaní a tam by som trošku túto argumentáciu uviedol.