takže po poriadku. SZČO má od 1.1.2006 nárok na stravné. Do nákladov si môže dať max.55% z 89,- (viď opatrenie o sumách stravného), nárok na stravné je ako u zamestnanca - to zn. za každý odpracovaný deň (pracovný) takže priemerne 20 ks na mesiac.
Pokiaľ ide o výkon práce mimo miesta podnikania, záleží na tom, ako má SZČO so "zamestnávateľom" v Košiciach zmluvu,.... SZČO má nárok na stravné počas pracovnej cesty(ak sa tento výkon dá tak nazvať), na náhradu preukázaných cestovných výdavkov, výdavkov na ubytovanie, potrebných vedľajších výdavkov. Ak si však uplatní stravné vo vyúčtovaní SC (podľa časových pásiem) nemá už nárok v ten deň na stravný lístok

Prosím pozrite sa na to ešte niekto.
Živnostník si uz objednal stravné lístky na celý rok dopredu. Pracuje mimo sídla firmy, takže po zúčtovaní cestovných príkazov má nárok na stravné. Čo má potom robiť s tými lístkami, lebo prevažne, asi počas troch týždnov si uplatnuje stravné. Dajú sa niejakým spôsobom zúčtovať stravné lístky, ako som to uvádzala vyššie, alebo si môže stravné lístky uplatniť len ak sa nenachádza mimo sídla.
Dakujem za odpovede

..........................................

Ale prečo sa takto postavil k veci , že hneď nakúpil stravné lístky na celý rok , po prvé je škoda financií a po druhé čo teraz s tými lístkami ?Jediné východisko vidím v tom , že ich niekomu predá cez faktúru za nadobúdaciu cenu .
Uplatniť môže jedine v mieste podnikania podľa ŽL.

stravné lístky, ak budú naviac, lebo bude brať cestovné náhrady, môže bud vrátiť alebo si ich zaúčtuje ako VNZD. Minúť ich nie je problém, len si ich nemôže skombinovať.

Toto som chcela vedieť, či je možnosť to skombinovať. Keďže nie je, tak mu poradím, aby si uplatnoval stravné /práca mimo sídla/, a ak bude doma /v mieste sídla/ uplatní si stravné lístky/samozrejme len v pracovných dňoch/. Zvyšné strav.lístky preučtuje do výd. neovplyv. ZD.
Je to takto správne riešenie?

Je to správne riešenie .

ahojte, ak si zivnostnik nekupil doteraz stravne listky - teda za mesiace jan.-maj, moze si ich kupit spatne a dat do VOZD? Dakujem

Môže, samozrejme.

Pokiaľ ja viem, nemôže. Len odo dňa, kedy fyzicky lístky dostal a teda ich mohol použiť.

A čím je toto tvrdenie podložené?
Pri dodávke stravných lítkov obdržím doklad o ich nákupe, ktorý účtujem do nákupu cennín (v JÚ do kolonky neovplyvňuúce ZD) a až na konci nejakého obdobia, mesiaca,roka, preúčtujem časť do nákladov ovplyňuúcich ZD na základe spracovaného prehľadu, koľko dní som odpracoval, či som nebol PN, koľko dní som si nárokoval na stravné pri pracovných cestách.

[quote=magdalenaa]
Sú vôbec výhodné stravné lístky, pre takýto typ pracujúceho živnostníka mimo sídla firmy?

Určite nie, pretože pri uplatnení stravného pri pracovných cestách je odpočitateľná položka zo ZD 208,- na deň nad 18 h. a pri stravnom lístku je to 48,95 .

Stravné lístky sa majú viesť na skladovnej karte cennín. Takže ak sa nevyčerpajú pre daný kalendárny rok, stravovacie spoločnosti ich na konci roka vymieňajú.

takze si podla Teba moze spatne dokupit tie listky?

Si neveriaci Tomáš, písala som Ti v príspevku č 10.
Môže, samozrejme.
__________________

Tweety verim Ti.
Len skumam aj ine pohlady a nazory.
Dakujem este raz vsetkym.

Všade sa píše o stravných listkoch pre podnikateľa. Nikde som ale nenašla, ako by som mohla zaučtovať stravu podnikateľa. Aby ste rozumeli -podnikateľ poskytuje stravu zamestnancom vo vlastnom reštauračnom zariadení. Stravná jednotka pre zamestnanca je 70,-Sk. Učtujem klasicky: 55% a 45% mínus 2.-Sk zo soc fondu. Môžem takýmto spôsobom účtovať aj stravu podnikateľa (samozrejme bez SF)?
Ak to už niekde bolo poraďte mi kde to mám hľadať.
ďakujem

Hovorí sa všade o stravných lístkoch preto, lebo je to najpoužívanejšie.
V podstate ide o zabezpečenie stravovania podľa Zákonníka práce pre zamestnancov a z toho sa vychádza ďalej.
V Zák.práce sa hovorí zamestnávateľ zabezpečení stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie prosredníctvom PO alebo FO, ktorá má opravnenie sprostredovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u PO alebo FO, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
Dávam do pozornosti výrazy: stravovacie zariadenie, oprávnenie poskytovať stravovacie služby (podľa popisu na živnostenskom liste). Podľa klasifikácie prorodukcie je rozdiel medzi stravovacími službami a reštavračnými službami. V Zák. práce sa nehovorí
o reštavračných službách. Zdá sa mi, že pri prevádzke vlastného reštavračného zariadenia sa stravovanie zamestancov poskytuje ako v stravovacom zariadení.
V zákone o daniach z príjmov sa hovorí o výdavkoch daňovníka na stravovanie (SZČO aj zamestnancov). Má tri možnosti : vlastné str. zariadenie, iného zamestnávateľa stravov. zariadenie a sprostredkovanie - tada stravné poukážky.
Takže, ak poskytujete stravovanie zamestnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, tak aj "podnikateľ" má nárok uplatniť si výdavok na stravovanie vo vlastnom zariadení, dokonca 55 % zo sumy 89,- aj keď vami stanovená stravná jednotka pre zamestnancov je 70,-

Katka súhlasím s tými, ktorí zdieľajú názor, že môže, iba doplním úvahu. Čo ak by si si tie lístky od niekoho, kto má kúpené napríklad na celý rok požičala a po zakúpení ich vrátila? Vtedy by to bolo už prijateľnejšie?

Ďakujem a vieš mi aj poradiť ako to mám účtovať v JU? Má tá reštaurácia tie obedy nablokovať a ten bloček potom ja klasicky zaúčtujem? Podnikateľ má výrobu a má aj reštauráciu. V reštaurácii to zdaním a bloček dám rozpočítaný do nákladov? Je to zamotané lebo vlastne neušetrím nič. Zdaním 89,- mínus DPH a do nákladov si dám pribl. 43,-.

Vyrobíš si vnútropodnikovu smernicu, kde uvedieš,
1. že hodnota stavy je 70,- pre zamestnanca.
2. kalkulácie na hodtnotu jedla - teda na 70,-
3. vypracovaný stravný lístok pre zamestnancov na týždeň, mesiac
iný ako reštavračný lístok, taký z vyššie uvedených kalkulácií
4. máte vymedzený priestor, teda stravovací priestor nie reštavračný,
pre zamestnancov. Niektoré reštavrácie majú aj lahôdky, tie spĺňajú
požiadavky podla klasifikácie produkcie stravovacie zariadenia.

Cena stravného: ZD 58,82
DPH 11,18
spolu 70,-
55% z 58,82 - odpočitateľná položka 32,35
45% z 58,82 - úhrada od zamestnanca 26,47
resp, -2,- soc. fond - 2,-
24,47
DPH 11,18
Príjem od zamestnanca 35,65

Na konci mesiaca si urobíš prehľad, aký je nárok na poskytnutie stravy zamestnancovi podľa toho, či pracoval, či nebol, PN, či nemal dovolenku, voľno.

Interný doklad: 55% do položky réžia , nepeňažné operácie 32,35
2,- čerpanie sociálneho fondu
Príjmový pokl. doklad - skutočný príjem hotovosti od zamestnanca za poskytnutie stravy:
24,47 - predaj výrobkov a služieb
11,18 - DPH
Možno sa ti bude zdať nefér skutočnosť, že celú DPH platí zamestnanec a tým je suma vyšia ako 55 %. Ale je to tak!!!

Do daňové priznania k DPH uskutočnené plnie ZD - 58,82
DPH - 11,18