Dobrý štart ku sláve.:p:p:p:p

Pozerali sme obrázky zvieratiek a pýtala som sa ho: ako robí sliepočka?
kot-ko-dák! Ako robí somárik: porozmýšľal, lebo také zvieratko ešte živé nevidel - som-som! Začala som sa smiať a pomýlila som sa: Ako robí kikirikí? On pohotovo: kohúúúúúúút!

Vždy keď príde k nám môj vnúčik ...tak sa ho pýtam čo bude papať .........on odpovedá pravidelne povévku .....vravím mu synáčik ....ale nemôžeš stále papať len polievku , babina Ti dá ryžu ,mäsko a uhorkový šalátik.......on súhlasil .

Nabrala som mu ,usadila ho za stôl a namiesto toho aby papal, tak si stále naberal na lyžičku nálev zo šalátu a pokiaľ s tou lyžičkou prišiel k pusinke , tak všetko rozlial po sebe .
Ja som po chvíli na to zareagovala .......aby pekne papal a nehral sa s jedlom /lebo on sa rád hrá s jedlom, viacej ide na tričko ako do pusinky/dostala som od neho pohotovú odpoveď:

babka plosím ťa neklič na mňa...nóó ........má 2 roky...ja som skoro onemela,keď mi túto vetičku povedal .... nevedala som od prekvapenia zareagovať ,tvárila som sa vážne a pri tom sa mi strašne chcelo smiať.....tak som sa utekala chichotať na balkón ...potom som to strovila .

To mám prvého vnúčika ,tak to moje veľké prekvapenie bolo asi preto.

Ešte teraz sa rehocem. Super. A úplne si viem predstaviť tú jeho spokojnosť, že dostal štyri jednotky.

Minule sa moja dcera / 7r / hrala v izbe na kanceláriu. PRišla som ju zavolať na obed a medzitým som sa jej opýtala že prečo sa nevyzlečie do nohavičiek, že je predsa teplo a je doma a ona na to: "Nemôžem som predsa podnikateľka."

Mám aj 5r. synovca. Keď mal asi 3 roky, bola som s ním a s mojou vnučkou na pošte. Bola tam veľká rada, tak som ich tam usadila a dala som im tie všeliaké brožúrky, nech si zatiaľ čítajú. Patrik sa pozrie na to množstvo čísiel a písmen a zahlási: Teta Eva, ja nemôžem čítat lebo nemám okuláre! (Videl, že keď čítam, musím mať okuliare)

Dostala som z práce ako odmenu pred mnohými rokmi (cez ROH - to boli časy dovolenku do Bulharska. Keď som prišla večer domov, zatelefonovala som manželovi, aby prišiel na stanicu pre mňa. 6 ročného syna nechal zatiaľ doma, lebo už bol v pyžamku, že sa o chvíľu vráti.
Za dverami bo lístok s kostrbatým písmom, že je u pána .....

Syna premohol strach a tak pochodil susedov vo vchode, no bol čas dovoleniek.... Až predsa natrafil o poschodie vyššie na rozvedeného pána, ktorý bol doma a poprosil ho, či môže ísť k nemu, lebo vraj tatino išiel pre maminu do Bulharska. Pán sa nezľakol, že ho bude mať až pokiaľ sa nevrátime z Bulharska a pozerali spolu telku. Bol to veľký kľuďas....

Hoci to je už výrok väčšieho dieťaťa - 24 ročného, asi si to budeme dlho pamäťať. Minulý rok sa ženil. Ako svadobná mama som ho odprevádzala k autu, keď išiel pre nevestu: Syn môj, dnes máš na starosti len tri veci: 1. Nezabudni obrúčky, 2. Nezabudni obrúčky a za 3. Nezabudni obrúčky!
Kostol - oltár - farár - svadobná atmosféra - ja plačem - farár niečo šepká ženíchovi - synov nešťastný pohľad - MAMI, NEMÁM OBRÚČKY! Zachránil to farár modlitbami, kým som ja bežala do svadobného auta pre obrúčky (ešte šťastie, že ich nezabudol doma).

Zobrala som deti do kina. Zhasli svetlá, všetko stíchlo a do toho hrobového ticha moja vtedy 5 ročná dcérka prehovorila jasne, zreteľne a zrozumiteľne (je tam dobrá akustika): " Maminka, a načo sme sem prišli, keď hovno vidím?"

Aj mne urobila dcéra v kine hanbu(ešteže je tam tma). Boli sme na filme o mravcoch a chrobákoch na lúke (neviem si spomenúť ako sa volalo-malo to aj dej - tuším Mikrokozos). No a ona do mňa drgla a zvolala do ticha "mama, spíš?!"

A nespala si?:p :p :p

Spala.....

Môj syn ako prváčik chodil do školskej jedálne na obed. Rudko, čo ste mali na obed? Polievku, masičko a zemiačiky. A všetko si spapal? Všetko som spapal, iba chudé a tlsté som nechal!

Za to s jedlom z múky nemal problémy: Čo ste mali na obed? Teké maličké buchty bez lekváru s bielou omáčkou (dukátové buchtičky - tie som dovtedy nerobila). A chutili ti? Veľmi, ale keď teta kuchárka hovorila: "pozrite na toho malého, už ide tretíkrát!", tak som si už neprosil.

Raz som si tak vzdychla: Bože, čo mám zasa variť! Maminka uvarme mastný chleba s cibuľou!

Človek by neveril, ako veľmi si musí dávať pozor pred deťmi na to, čo hovorí! Používala som výraz "ja ťa zabijem!" Mladší syn mal asi 1,5 roka a robila som mu práve mliečko do fľaše. Malý netrpezlivý a hladný sa začal jedovať a pritom spadol tak nešťastne, že si buchol čielko. Aby mu nenavrela hrča, rýchlo som vytiahla široký nôž, že mu to pritlačím na to udreté miesto. Starší syn, keď zazrel nôž v mojich rukách s prestrašenou tváričkou sa postavil medzi nás so slovami: Maminka, nezabíjaj ho, možno už nebude hladný! (Odvtedy ten výraz nepoužívam

To je super! Verím,že Ty si bola šťastná ,že je tma.

Môj starší syn, (veľký asistent pri kojení brata) raz prichytil otca, ako sa mi snažil bozkať prsia: Ty tatino, už aj to nechaj, to je Romankové!

Niekto ho asi vyplašil, že keď bude jeho brat väčší, že mu bude brať hračky. Raz prišiel s dobrým nápadom: Maminka, nedávajme mu jesť, aby zostal stále maličký a budú mu stačiť hrkálky.

Nebola. Tma by bola fajn, ale :bývali sme vtedy v jazykovo zmiešanej oblasti, kde bolo v e ľ m i jednoduché identifikovať, čie dieťatko hovorí tou krásnou slovenčinou....

Toto mi pripomenulo niečo, čo môže napadnúť len deti. Keď som kojila svoju dcéru, prizerala sa moja 4-ročná neter a spýtala sa: "Ela, ona teraz pije alebo papá?" Priznám sa, že dodnes neviem správnu odpoveď.

Správna odpoveď je papá, pretože mlieko je jedlo.

Toto zase len dokazuje tú teóriu Einsteina, že je všetko relatívne. Pre niekoho jedlo, pre môjho syna určite nápoj. Zapíja ním polievku, rezeň, halušky, buchty, všetko. A ja keď si dám malé pivo, prestanem byť hladná