Príspevok 375:Môj 5 ročný syn mal v škôlke nejaké jednodňové bolenie brucha.
Pani učiteľka nám rozprávala, čo sa to stalo.
Povedal: "nejaký som znechutený" a hneď sa chúďa povracal....
-----
Pripomenulo mi to môjho syna, ktorému prišlo v škôlke zle a povedal učiteľke:
"prosím si grcať"...

A tiež do troch rokov rozprával "mimozemskou" rečou, nikto mu nerozumel.
napr. lito = lietadlo, mucha = litota, čapica = oťoťac, Veronika = Onťkonťka,
..veľmi veľa slov mal svojich, niekde to mám ešte zapísané. Ak môžem poradiť,
zapisujte si to, veľa vecí časom zabudnete a po rokoch to bude dobré osvieženie!

Ja by som pripojila zas zo slovníka môjho synovca, ktorý spojil slová vracať a gŕcať a my dodnes hovoríme, že je nám na GRACANIE.

tiež prispejem do slovníka : hrianka- ši chlebík / syn keď bol menší chytil horúcu hrianku - ši zn. horúci/- chlapec má dvanásť, ale tak sa nám to zapáčilo, že hrianku inak nevoláme len ši chlebík.

Ja ma krasny vyrok mojich neteri. Starsia 6-rocna sa pyta tej mladsej 4-rocnej: Tereza a ty vies kde je Afrika? Nevies, co? Nevies. Afrika je medzi Zilinou a TrnavouA potom este dodala: A v Afrike byvaju certi. A ta mladsia sa nedala zahanbit (a mimochodom hrozne sa boji certov) a vravi: A ty vies Timea, preco sem certi z Afriky nepridu? No vies, vies? Lebo nemaju auta Uzasne pocuvat ich.

Pridám aj ja najnovšie výroky mojej 3 ročnej dcérky. "Čítala" knižku, na obrázku bola kačička a dcérka sa ma pýta: Mami a prečo má kačička hlavu? Ja na to: A ty máš prečo hlavu? Dcérka sa hlboko zamyslela a odpovedala: No aby som mohla žmurkať!

Keď pred mesiacom začala chodiť do škôlky, moja staršia sestra sa jej pýtala ako je v škôlke a či ju tam tiež niekedy zoberie. Dcérka odpovedala že nezoberie a na sestrinu otázku prečo povedala: No, lebo staré baby tam nesmú chodiť.

Práve teraz môjho vnúčika učili niektore slová a došlo ku kobercu, preto ho naťahovali: No čo máme na zemi a on odpovedal - nohy, naťahovali ho teda ďalej, no čo vysávame v obyvačke a on suverene odpovedal: SMETI.

Skúšala som 10 ročného syna z prírodovedy, kde práve preberali
rozmnožovacie ústroje. Na moju otázku, čím je spojené dieťatko
s mamičkou mi namiesto pupočnej šnúry zahlásil: "podbrušnou hadicou".

Moja dcéra má 10 mesačnú a 2,5 ročnú dcérku. Keď bola pozrieť svoje kolegyne v práci, pani riaditeľka sa prihovorila tej staršej: Simonka, ako vychádzate so sestričkou? Simonka po krátkom zaváhaní odpovedala:
Dverami....

Môj syn prvák - učili sa spájať písmenká do slov. Vetu La-paj- sem- sa- sem! Myšlienkami bol už určite na dvore rýchlo prečítal bez pauze: Dunčo k nohe! (Hneď mi bolo jasné, že to nebude bifľoš)

Synovec mojej budúcej polovičky má 1,5 roka a momentálne je jeho najobľúbenejšie slovo : "debil", pochytil ho pri hokejových zápasoch.

Jeho rodičia stavajú dom a tak nemajú momentálne peniažkov nazvyš, preto poprosili môjho priateľa o malú pôžičku.
Budúca švagrová sa pýtala, aký by chcel za to požičanie úrok, moj polovičák povedal 12% a v zápätí malý struhol do ticha : Debil!

Skoro sa poč...li smiechom....

Vyrokom mojej dcery (7r.) sa musim pripojit:

Vies, mami, alkohol skodi len ked ho pijes velke mnozstvo. Ale ked pijes len poharik ... asi tak raz za hodinku, vtedy neskodi.

Naše malé susedky veľmi vymýšľali a nechceli jesť. Susedka im uvarila špagety, tak dostala odpoveď " to nás chceš zadusiť takými dlhými špagetami!". Tak ich doniesla k nám, že to predsa nevyhodí. Večer k nám prišli na návštevu malé slečny, videli ako večeriame, tak sme dali aj im papať, samozrejeme, špagety. Všetko zjedli a keď prišla susedka po nich, tak ju vyhrešili, prečo ona také dobre nevarí.

To mi pripomenulo, že keď som ako malá nosila babke jedlo, keď si zlomila nohu, tak (asi som po ceste vyhladla) vždy som obedovala s ňou a mamke som vyčítala, že starkej vyberá z hrnca tú lepšiu polovičku polievky.

jeeeeeeeeeeeeeeeeej tak to ty si ta cervena karkulka? vzdy ma zaujimalo, co robi to male zvedave dievcatko v sucasnosti ci sa vydala a ma deti, ktore sa uplne ponasaju na nu a zdedili i cervenu ciapocku

môj malý, takmer 4 ročný syn, zle vyslovuje ž,č,š,ť,ľ,ď - skrátka trnavčan...učila som ho vyslovovať ž: Miško, povedz žaba! on: zaba. Ja: nie, žaba! on: zaba. Ja: žaba! on: maminka, nemohla by to byť radšej zebra?

podobne "vykýval" toť nedávno aj s mojím tatom. Požiadal malého, aby mu pri stole podal soľ. Miško to nepočul, tak sa opýtal obligátne - co? Dedko na to - nie co, povedz čo! Miško - co! dedko - nie, povedz čo! Miško na to - prosím?

Marianka, nedá mi to...

Keď boli deti ešte malinké, doma sme sa často hrávali: Ťapi ťapi ťapušky... Ani neviem prečo u nás sme si to upravili a končilo to trošku ináč. Spievali sme:
Ťapi ťapi ťapušky, išli mačky na hrušky. Podriapali kožúšky, povešali na vráta (a teraz náš výmysel) odtiaľ padli do blata...a prdeli Ratata presne ako náš tata.

Bolo to pekné, keď to dietky tatovi zapišťali do uška a utekali sa schovať do izby...a potom nastúpili dietky do škôlky...a asi po týždni mi učiteľka referovala že naše baby naučili deti v triede niečo "nepekné"...

...Naša Dani keď bola na päťročnej prehliadke u lekárky nevedela povedať R. Lekárka spomenula, že ak by sa to nenaučila pred nástupom do školy, aby som ju ešte počas letných práznin išla objednať na logopédiu lebo od septembra tam bude "nával". Dani má od malinka zdravotné problémy a všetkých lekárov "má v zuboch". Po príchode od lekárky sa zavrela do izbičky a stále opakovala: Do iti... jaz sa to musím naučiť...do iti... Za dva dni prišla za mnou a vraví: Aha mami: TRRRRRAKTORRRRR - naučila sa to sama.

skoro som zo stoličky spadla

Dnesom bola s vnukom /3rôčky/ v Bojniciach v ZOO , no jasné je to tam svet pre detičky , všetkého od výmyslu sveta ..........cestou k ZOO sme stretli SHREKA .....no to bolo prekvapko pre detské očičká , ani nedýchal ........požiadali sme ho o fotto a ako sa malý so Shrekom odfotil , tak vnuk na neho kričí....Švek ahóój ...ja ti za to kúpim auto....že si sa so mnou fotil .....no nebolo človeka , ktorý by sa neotočil po malom ,ako zareagoval, keď videl toho živého SHREKA.

O niekoľko metrov ďalej stretneme "Medveďa" , ktorý sa nám tiež ponúkol k foteniu ....no čo by sme pre malého nespravili , odfotil sa s medveďom a keď už sme zaplatili a odchádzame , vnuk sa vrátil a povedal .....meďveď môdzem ti nieco povedať ........môdze kvava vietať?/medveď môžem Ti niečo povedať ....môže krava lietať?/

No čo k tomu dodať .....detskej fantázii ani skutočne niet čo dodať , človeku to niekedy až dych vyrazí ....

No ja mám výroky bratrancovej dcéry:
Včera sme boli na záhradke a pozerali sme ako jej babka, teta a ujo pracujú a ona na to "a čo tam dievčatká robia?"
Neskôr zbadala lietadlo a začala mi vysvetľovať, že je tam hore asi prilepené a preto nespadne.

Dnes sa hrala zo psíkom a keď jej olízal rúčku tak ho vyhrešila "skoro si mi zlomil nechtík!"

Iba dnes som objavil túto tému- moja škoda, je perfektná (až keď som čítal ako sa táto vykráda a uverejňuje v niektorých denníkoch), nedá mi nepridať:
Svokra môjho syna naučila známu modlidbičku: Andelíčku strážničku, opatruj moju dušičku..........
Ja som ho zas naučil básničku :Kom kom kominár kedy si sa umýval, včera večer v sobotu keď som nemal robotu
Keď sme prišli na návštevu k druhej babke, syn sa hneď chválil: Babka ja sa viem pomodliť:
Aičku staičku kominár, kedy si sa úmývál..