Naša vnučka,keď sa vrátila dcéra s ňou pred rokom k nám domov mala otrasný slovník, no čo počula tam u svojho ocinka,keď tam bývali baby naše,tak to aj opakovala. Raz sme jedli polievku, mužovi zabehlo a ona, tak ako bola naučená, tak mu hovorí:
"Starký, nehltaj tak tú polievku,lebo ti zabehne a zdochneš"

No bolo to také smiešne, od takého malého decka,že sme sa smiechu nezdržali teda,ale už taký slovník teraz fakt nemá.

A ešte ma napadlo, to druhá vnučka:
Zaťovi zomrela stará mama, chúdiatko malé bolo na pohrebe s rodičmi, my sme potom u dcéry rozprávali o tom pohrebe,aké to bolo smutné....atď. Malá chcela tiež prispieť do debaty a hovorí:
"....ani som neplakala, až potom,keď šli babku podpáliť"
(vysvetlím: babka šla na kremáciu)
To sa fakt nedalo ani v tej vážnej chvíli nezasmiať.

To mi pripomenulo, ako matka našej mladej susedy na chalupe (obe sú hrozne vulgárne a hlučné) učila svojho asi 6-ročného vnuka gramatickú kategóriu "rod podstatných mien" ( o jej IQ svedčí aj fakt, že sa so svojím pedagogickým úspechom pochválila ďalšej susede a tá to podala ďalej do dediny...). Babka teda bola s malým vnukom u lekára a museli mu dať injekciu. Malého to bolelo, tak v súlade s rodinnými tradíciami dal voľnosť svojim emóciám a uľavil si: "Ty k...t!" Babka zistila, že vnuk má medzery v učive, tak sa mu doma pustila tvrdou nitrančinou názorne vysvetľovať: "Tomáško, kukny sa. Dedko (ukázala na svojho manžela) je ujo. Je k...t. Babka (ukázala na seba) je teta. Je p..a. Aj sestrička je teta, tak jej nabudúce znadaj nye ty k...t, ale ty p..a!"
To, čo počujeme z ich dvora cez plot jasne naznačuje, že malý to pochopil na 100%...

My sme ho neucili nadavky v spravnych rodoch, dufam, ze ste ma tak nepochopili, ale on si hned dokaze svoje bezne poznatky preniest aj na tie slova, ktore niekde zapocul..
Co sa tyka tych vasich susedov, aj my mame dost vulgarne maminy na ihrisku, ked ich nieco rozculi, normalne sa ja cervenam ako to spustia. Najhorsie na tom je, ze sa to potom ucia ostatne deti a my sa mozeme cudovat preco pouzivaju slova, ktore doma nepoculi.

Vcera sme boli s Matkom v Tesco. Vzdy sa usadi do toho autickoveho vozika, musim vzdy davat pozor aby si hlavku nerozbil, ked sa vyklana z neho hlavne v zakrutach. Ked sme sa blizili k oddeleniu ryb, tak zahlasil : "Mami podme sa pozriet na mrtve ryby." Hovorim: "Hadam na zive". a On: "Aj na zive ale aj na tie mrtve."
Ked bol mensi, tak som raz piekla rybu a ako pozeral do truby tak hovori: "Rybicka mnam, mnam, Nemo."
Ale hlavne, ze v rozpravke ked hrozilo, ze Nemovi ublizia tak si aj poplakal.

To mi pripomenulo, ako som bola s malou na očnom, keď mal asi 2,5 roku a dlho sme tam čakali. Bol tam ešte taký malý chlapček, asi mladší a jí sa páčil. Bol ale hanblivý a na jej pokusy o zblíženie moc nereagoval. Tak skúsila posledné, ponúkla mu svoju krásnu plyšovú lienku so slovami: kceš lienku, pozli, je mĺtva! No, chlapček sa rozplakal na celé kolo a schoval sa za mamu a bolo po zoznamovaní.

Ešte tak aj prekvapila mojich rodičov, prišli k u nám po dlhšej dobe, malá vybehla ich privítať, nepovedala ani Ahoj a vyhrkla na nich: Kcete vidieť mĺtvu zeblu? Nie že by sme mali doma bitúnok , ale išlo obrázok v encyklopedii Život zvierat, kde bola vyfotená zebra, ako ju ulovil lev. Dcérku v tej dobe fascinovala smrť, nevedela si to chúďa poskladať v tej malej hlavinke, ako to vlastne funguje. Teraz to už vie a keď to asi pred 2 rokmi úplne pochopila, tak ju zas kvárili nočné mory, lebo mal strach, že umrie, že my umrieme, čo bude po smrti.. Bolo to ťažké obdobie.

Matko bude mat o mesiac a pol 4 r. Pri predstave, ze by mal umriet nas kocur alebo niekto jemu blizky plače. Velakrat mi uz povedal, ze on nechce byt velky, nechce aby som bola stara (tak ma tesi ze mu este pripadam mlada). Ale vobec mu nevadi, ked vidi mrtve ryby v obchode. Je to zvlastne ako to funguje v ich mozockoch.

Išla som s 10-ročnou vnučkou po meste a ona si púšťala na mobile nejakú hudbu. Zároveň si pritom aj pospevovala. No a vtom prišiel Rytmus a jeho vy.........ná zlatokopka, tak som mala šok. Lebo, samozrejme, spolu s ním to spievala aj naša "pubertiačka".

Prepáč, zle som to asi napísala, pochopila som to tak, ako si to aj ty myslela, len ma inšpiroval ten pedagogický prístup. Ospravedlňujem sa.

to je OK, ja len aby to ostatni nepochopili tak, ze ucime syna hresit, aj ked spisovne

Neterka Beátka (11 m) ešte len začína rozprávať, no i tak nás minule poriadne rozosmiala. Jej najobľúbenejšou hračkou je peňaženka. Aby sa chvíľočku hrala a netrebalo s ňou behať, dala jej ju babka do rúčky. Už sme sa chystali na odchod a tak babka pristúpila k Beátke a poprosila ju, nech jej peňaženku vráti (zväčša na slovíčko prosím ochotne požičia čokoľvek). Teraz jej na to odpovedala po svojom "Ne,ne" Ešte sa na ňu pritom potmehúdsky usmiala, pomykala hlavou a veselo sa hrala ďalej

..v neďeľu ráno som si vypožičala pre potešenie môjho malého suseda a išli sme nakupovať..po ceste mi hovorí:..mamka mi povedala, že nesmiem mať veľké oči!....no dobre,nebudeš mať, odpovedám...
..prídeme do obchodu, prvá cesta ku stojanu s časopismi:...kukni, čo tu majú!!..železného draka!..takého by som strašne scel!...je pre teba dôležitý, pýtam sa ja...no šak vieš, drak musí oslobodiť tú princeznú, čo je za ohňom, lebo tá môže zhorieť,keď ju nemá kto oslobodiť!..uznala som, že drak je dôležitý a šup do košíka...
..cesta pokračovala:..pozri, tu majú parenicu!..vieš, aká je dôležitá, narastú mi od nej silné svaly a potom oslobodím tú princeznú...(som mŕtva žena, lebo neviem, aká dôležitá je parenica, ktorá už bola v košíku!)...ešte aj milkyway a oriešková čokoláda...
..počuj, štuplík, mamka odpadne vo dverách, keď uvidí, čo sme pokúpili!..
..no šak to nevadí, zjem tú parenicu a potom ju vyslobodím! (tú mamku!)

(draka sme museli vyslobodzovať železnými nožnicami z bunkra (folie),lebo on tam bol začarovaný pre princeznú a tá chudera mala jediné šťastie, že sme práve my šli do obchodu a kúpili sme ho..inak to normálne neprežije!)

..toto dieťa je pre mňa malý princ,jeho fantázia nemá hraníc a za to ho mám strašne rada!..

Adamko prišiel z prvej hodiny náboženstva a priniesol si svätý obrázok. Ukázal nám ho s tým, že je to "fotka z náboženstva".

Kristínka bola dievčatko k vybozkávaniu: tvárička anjela, v rýdzo záhoráckej dedine rozprávala ľúbozvučnou slovenčinou, aj vo všedný deň mohla nosiť biele pančušky a bielo-modro bodkované šatôčky jej voňali Tixom - uhádli ste: pravý opak Miloša a Maťka.
Raz ju títo dvaja vandali naviedli že ju pohúpu. Zakrútili ju do špinavého koberca, chytili rožky a húpali. Keď ju z neho vykrútili, tak sa zjavilo jedno ušmudlané dievčisko, pozerala ako žaba z prachu, pančušky mala na znak smútku spustené na pol žrde......otrčila mi lízatko a povedala:
- "teta poduž mi ho, ja idem este na húpacku"

a ľahla si na ten hnusný koberec ......

Som sa dnes zasmial na susedovom, asi 4-ročnom chlapcovi, keď ho matka volala domov. " ježiiiiš, čo ma furt buzerantuješ " :-D

Keď už Kristínka ženský rozum brala, na chalupe sa mi raz zaľúbila do miestneho chalana.
"Miloš, trošku dávajte s Maťom na Kristínku pozor, choďte sa nenápadne akože previezť na bicykloch a mrknite kde je, s kým a čo robia ......"
....."jééžiš, zasa ja: už dávame pozor na Soňu, teraz ešte aj Kristínu máme na krku !!!!".... no dobre, šak už idem !!!
O chvíľku je Kristínka doma a šepká mi:
....."pssst, teta Miloš má frajerku a videla som ..... bozkávali sa na židovskom cintoríne ....

éééééééch ...... som sa ja voľačo nabicyklovala na babkinom kozom dechu, aby sme v zdraví prežili pubertu .....

pýtam sa syna, či si dnes umýval zuby
kukol na mňa - že načo, veď dnes nejdem do školy

Starenka na Záhorí varovala vnučku. Asi to bolo na ňu veľa, lebo si vôbec nevšimla že 3-ročná Sonička je podozrivo ticho, čo je neklamný znak toho, že dieťa sa s niečim zaujímavým sústredene baví.
Po chvíli na ňu nakukne a zdrevenie:
-"jeééžišmárja, šak ty si mi postrihala celý dôchodok !!!!"
-"to neny dôchodok, to sú papiele a stjihám oblázky ......"

(V obálke mala starenka odložený dôchodok, malá sa dostala k nožničkám a vystrihovala si obrázky zo stokorunáčok....)

no kúrnik....starenka potom ešte aj volakedy varovala?a buď schovala nožničky ,alebo dôchodoknám sa to nemôže stať .mi máme úúúčty

aspoň vidíš o čo tie dnešné deti prichádzajú: na účte nie sú žiadne obrázky ako boli na stokorunáčkach .....