Exportovanie dávky v nezamestnanosti zo zahraničia

Pri skončení zamestnania v zahraničí by si podľa právnych predpisov Európskej únie mali nezamestnaní uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti v tom štáte, kde sa stali nezamestnaní, t. j. v štáte posledného zamestnania. Je tomu tak preto, že v tomto štáte bol klient aj sociálne poistený a platili sa všetky odvody na sociálne poistenie vrátane odvodov na poistenie v nezamestnanosti.

Požiadanie o dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania
Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte, kde došlo ku skončeniu zamestnania a kde sa nezamestnaný zaevidoval na službách zamestnanosti, dôjde k posúdeniu nároku na dávku v nezamestnanosti podľa podmienok tohto štátu. T.j. štát posledného zamestnania zohľadní dosiahnutú dobu poistenia v nezamestnanosti, celkovo posúdi splnenie podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti, a ak tento nárok vzniká, určí jej výšku a dávku v nezamestnanosti začne vyplácať. To znamená, že štát posledného zamestnania neskúma zachovanie a silu väzieb klienta v tejto krajine ako podmienku pre započítanie doby poistenia v nezamestnanosti pri posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti.

Samotnú dávku v nezamestnanosti vypláca príslušná inštitúcia štátu posledného zamestnania, ktorá dávku priznala. Po tom, ako si uplatní nezamestnaný nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, nie je nevyhnutné zotrvať v tomto štáte počas celej doby, na ktorú bola dávka priznaná. Existuje možnosť exportu dávky v nezamestnanosti a vyplácania dávky v nezamestnanosti zo štátu posledného zamestnania do iného členského štátu Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska.

Exportovanie dávky v nezamestnanosti zo zahraničia
Exportovanie dávky v nezamestnanosti sa vykonáva formou priamych platieb z inštitúcie, ktorá dávku v nezamestnanosti priznala, na účet klienta. To znamená, že v prípade, ak sa exportuje dávka v nezamestnanosti na Slovensko, tak sa nevypláca klientovi Sociálnou poisťovňou, ale naďalej je vyplácaná zahraničnou inštitúciou.

Na to, aby si klient pri svojom návrate na Slovensko udržal aj svoj priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti zo zahraničia, je potrebné vykonať isté kroky ešte pred odchodom zo štátu posledného zamestnania. V prvom rade je potrebné v príslušnej zahraničnej inštitúcii, ktorá dávku v nezamestnanosti priznala, informovať o svojom zámere a pripravovanom odchode do domovskej krajiny a súčasne požiadať o exportovanie dávky v nezamestnanosti. O tom, že bol export dávky v nezamestnanosti povolený, vystaví zahraničná inštitúcia príslušný formulár (E 303, PDU2 alebo SEDU008), v ktorom potvrdí, že klient má zachovaný nárok na dávku v nezamestnanosti a uvedie za akých podmienok.

Koordinačné predpisy nestanovujú exportovaniu dávky v nezamestnanosti nejaké prísne podmienky. Export dávky v nezamestnanosti sa zvyčajne umožní tomu klientovi, ktorý bol aspoň 4 týždne evidovaný v službách zamestnanosti štátu posledného zamestnania, pričom táto lehota nie je
určená pevne a jednotlivé štáty si ju môžu primerane skrátiť, ak to vyžaduje osobitná situácia klienta. V osobitných prípadoch môže byť povolený odchod do inej krajiny aj pred uplynutím tejto doby. Po odchode zo štátu posledného zamestnania sa nezamestnaný nechá zaevidovať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku a musí to stihnúť vo vopred určenej lehote, spravidla 7 dní. Aj túto lehotu je možné primerane upraviť, t. j. predĺžiť v záujme klienta. Po zaevidovaní sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je nezamestnaná osoba povinná riadiť sa príslušnými pokynmi a dodržiavať povinnosti stanovené príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie vyžadujú.

Dávka v nezamestnanosti sa potom exportuje po dobu troch mesiacov, resp. až šiestich mesiacov. V každom prípade celková doba exportu nemôže byť dlhšia ako je celková doba nároku na dávku v nezamestnanosti podľa legislatívy štátu, z ktorého sa dávka v nezamestnanosti exportuje. Počas doby exportu dávky v nezamestnanosti je potrebné zotrvať v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože, ak by došlo k vyradeniu skôr a klient by sa nevrátil do evidencie v štáte posledného zamestnania, prišiel by o ešte nevyplatenú časť exportovanej dávky v nezamestnanosti.

Často sa v praxi stretávame s prípadmi, že si klienti neuplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, ale po návrate na Slovensko si žiadajú o dávku v nezamestnanosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak si však počas pobytu v inom členskom štáte nezachovali bydlisko a centrum záujmov na Slovensku, nárok na dávku v nezamestnanosti im zväčša nevznikne, pretože poslednú dobu poistenia dosiahnutú v štáte posledného zamestnania nie je možné pri posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti započítať. Na to niekedy klienti reagujú tak, že žiadajú, aby im bola teda vyplácaná dávka v nezamestnanosti zo štátu posledného zamestnania, čiže spätne chcú požiadať o export dávky v nezamestnanosti. Tu treba zdôrazniť, že o export dávky v nezamestnanosti je nevyhnutné požiadať ešte počas zdržiavania sa na území štátu, ktorý dávku v nezamestnanosti vypláca a tam informovať o svojom úmysle odísť do iného štátu.
Uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike po návrate zo zahraničia

Ako výnimku zo zásady uplatňovania si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, je možné po strate zamestnania vrátiť sa na Slovensko a tu žiadať o dávku v nezamestnanosti. Uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v inom štáte, ako štáte posledného zamestnania, je teda podľa koordinačných predpisov skôr výnimkou. Ak Sociálna poisťovňa v rámci posudzovania nároku na dávku v nezamestnanosti zistí, že žiadateľ dosiahol pred evidenciou na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku dobu poistenia v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska, takto dosiahnutá doba poistenia v nezamestnanosti bude započítaná na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov iba v prípade zachovania bydliska a centra záujmov na Slovensku. Takto silné väzby musia byť zachované na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti v cudzine. Samotný návrat na Slovensko nie je totiž automaticky hodnotený ako udržanie si bydliska na Slovensku. Zohľadnenie doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej v zahraničí vykoná teda Sociálna poisťovňa iba v prípade, ak bude bydlisko klienta zachované na Slovensku.

Záverom teda zopakujme, že požiadať inštitúciu posledného zamestnania o export dávky v nezamestnanosti je potrebné ešte pred odchodom zo štátu posledného zamestnania. Export je v zásade umožnený po zotrvaní istý čas v evidencii v službách zamestnanosti v štáte posledného zamestnania a po príchode do domovskej krajiny je potrebné sa zaevidovať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a plniť povinnosti stanovené týmto úradom práce. Ak je o export požiadané korektne a tento je schválený vystavením príslušného formulára, dávku v nezamestnanosti vypláca klientovi priamo inštitúcia, ktorá dávku v nezamestnanosti priznala.

JUDr. Zuzana Kamenistá,
oddelenie metodiky poistenia
v nezamestnanosti a garančného poistenia,
Sociálna poisťovňa, ústredie

ak odvadzal poistne z platu, mal by mat narok na davky v zahranici

To: ekonomka29 (Dnes 15:25) Ako soc.poist. pocita to obdobie?


Obdobie sa pocita odo dna evidencie 3 roky dozadu.
cize evidujes sa 3.12.2013, pocita sa obdobie od 3.12.2010 do 2.12.2013

ekonomka29 (Dnes 17:58) Dakujem, vylucuje sa z tohto obdobia doba PN pocas trvania PP? Obdobim myslim tych 730 dni..

NIe, nevylučuje.