Dovolila by som si nesúhlasiť s predchádzajúcim názorom, že je nárok premlčaný.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná ALE! a začatie jej plynutia sa určuje subjektívnou stránkou poškodeného, ktorá sa týka jedného z dvoch kritérií a to je
a) vedomosti o škode, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde.
To teda znamená, že ak mu diagnóza bola určená po operácii a liečenie trvalo ešte k tomu aj istý čas, táto jeho vedomosť o škode je daná vtedy, ak na základe lekárskeho posudku (ktorý je potrebný pri uplatení si náhrady škody) sa vyčísli škoda na zdraví podľa bodového ohodnotenia. Okamih vzniku škody = vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti. Je logické, že lekársky posudok sa vydáva po liečení a teda vtedy je len poškodený schopný si svoj nárok na súde uplatniť. Skôr si tento svoj nárok na súde uplatniť nemôže a teda jeho premlčacia doba začína plynúť až od toho okamihu ako je možné škodu vyčísliť (na základe lekárskeho posudku).