Predstavte si situáciu. Koná sa zhromaždenie vlastníkov bytov, členov spoločenstva. Vlastník nebytových priestorov (NP) podnikateľ a tiež člen spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov predkladá určité návrhy, týkajúce sa stavebných zmien na vnútornom usporiadaní a vo využívaní spoločných priestorov (chodby, kočikárne a pod.). Cez uvedené priestory chce viesť nové médiá, ako je voda, kúrenie a elektrika, hoci sa tieto už v uvedených nebytových (obchodných) priestoroch nachádzajú. Podľa názoru ostatných vlastníkov, nie je to úplne v poriadku. Po dôkladnej rozprave sa prikročilo zákonom daným spôsobom k hlasovaniu, v ktorom sa zamietli predložené návrhy výraznou väčšinou hlasov. Čo nasleduje? Vlastník NP voči tomuto rozhodnutiu vlastníkov bytov sa na súde odvolá tak, že žaluje menovite (adresne) všetkých vlastníkov bytov ako celok podľa zoznamu, ktorý zostavil sám navrhovateľ. Tento zoznam obsahuje 94 mien (aj také meno kolegu, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami.) Avšak skutočný počet vlastníkov je 70. Na zhromaždení bol prítomný taký počet vlastníkov, ktorý bol uznášania schopný. Súd žalobu prijal a Uznesením rozhodol takto:
Citujem: „ ukladá odporcovi (žalovanému), aby sa k veci písomne vyjadril v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.“ Koniec citátu.

Inak povedané: každý vlastník, aj v prípade manželov, ktorí podľa zákona majú spolu jeden hlas, majú jednotlive sa brániť a súdu dokázať, prečo tak hlasovali, či už sa na tej schôdzi podľa prezenčnej listiny zúčastnili alebo nie. Ja som sa napr. na schôdzi zo zdravotných dôvodov nezúčastnil! Teda všetci vlastníci, obyvatelia domu, sú žalovaní, bez toho, aby sa súd presvedčil o účasti vlastníka na schôdzi, dokonca je žalovaný aj vlastník, ktorý hlasoval kladne, teda za návrh podnikateľa. Niekomu zrejme nestačí, že väčšina zákonným spôsobom vyjadruje svoj názor, a chce, a tým aj žalobca (podnikateľ), vedieť konkrétne: ty, občan, prečo nehlasuješ tak, ako to ja, vlastník NP, chcem?!? Nestačí skutočnosť, že pred hlasovaním prebehla rozprava k danej veci, chce konkrétne vedieť, ako a prečo napr. 83 ročný XY hlasoval tak, ako hlasoval. Podľa môjho názoru nemá žiaden svetský súd právo hrabať sa vo svedomí občanov a skúmať, prečo tak alebo onak hlasovali. Sama Ústava SR hovorí v čl. 16, „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.“