Zo zadania otázky nie je jasné, na základe čoho dedil synovec bezdetnej poručiteľky v roku 1950 polovicu jej majetku, či na základe zákona – mohlo by tomu nasvedčovať dnešné ponímanie spolužitia v spoločnej domácnosti, alebo na základe závetu – mohla by tomu zodpovedať vďačnosť za starostlivosť, prípadne či mohla v tých časoch existovať nejaká budúca dedičská dohoda... Tiež chýba informácia, kto a na základe čoho dedil druhú polovicu majetku, či manžel bezdetnej zo zákona, alebo jej sestry zo zákona, alebo niekto niečo zo závetu a ak zo závetu, ako bol v závete formulovaný odkázaný majetok...
Myslím si, že ak došlo k dedeniu po bezdetnej poručiteľke prvýkrát v roku 1950, kedy zrejme poručiteľka zomrela, malo by sa pri novo objavenom majetku vychádzať z prechodných ustanovení Obč. zákonníkov, ktoré boli prijaté po dni smrti poručiteľky.

§ 565 Obč. zákonníka platného od 1.1.1951
(1) Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa.

§ 859 Obč. zákonníka platného od 1.1.1964
(1) Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa; ak však bol závet zriadený pred 1. aprílom 1964, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších predpisov.

Keďže nepoznám právo platné v deň smrti bezdetnej poručiteľky, netrúfam si poradiť a situáciu ani posúdiť, ba ani to, či všetky vnúčatá sestier bezdetnej poručiteľky môžu mať zákonný nárok na dedičstvo. Je to však nepochybne veľmi zaujímavá otázka (už len poznať právo platné v roku 1950 je samo o sebe zaujímavé), pridala som jej preto srdiečko a dávam si ju aj do sledovaných otázok.

Podla mna sa dedi sa tak ako boli povodni dedici.
Jedniny syn synovca 1/2 podielu, vnucence si podielia podiel ich starych matiek.
cize ak jedna sestra zdedila 1/4, mala len 1 dieta a to malo 1 dieta, tak to vnuca zdedi 1/4.
ak druha sestra zdedila 1/4, mala 2 deti, tie by zdedili kazde polovicu zo 1/4, teda 1/8 povodneho majetku, a jedno dieta malo len jedno dieta a druhe malo 2 deti, tak ten jedinacik dedi 1/8 a ti surodenci zi podelia na polovicu svoju 1/8, teda zdedia 1/16.