Veľmi málo informácii, dá sa len dedukovať a v žiadnom prípade bez bližšieho spoznania dieťaťa odporúčať. Snáď by sa malo vo všeobecnosti v takomto prípade postupovať nasledovne "Nikto z neba nespadol dokonalý, každý robí chyby a učí sa z nich. Bohužiaľ, mnohokrát aj vo výchove robia rodičia veľa chýb a nepriznajú si, že neposlušné dieťa je dôsledok výchovy. Deti sú veľmi všímavé a každé zaváhanie ihneď zbadajú a patrične využijú. Treba si vedieť chybu priznať aj pred dieťaťom a nedovoliť mu rásť na vašej nerozhodnosti, pretože tak si doma vychovávate malého tyrana.
Nevhodná je výchova:
príliš direktívna – prísna, bez milého slova, bez pohladenia, bez pochvaly,
príliš protektívna – ochraňujúca dieťa až priveľmi, nedovoľuje mu spoznávať svet s jeho nástrahami, pretože práve pred nimi sa rodičia pokúšajú ho chrániť,
príliš liberálna – bez hraníc, dôsledkov, príliš veľa voľnosti, žiadna zodpovednosť,
rozporuplná – protirečenia rodičov
Dobrý spôsob, ako predísť tomu, aby sa z vášho dieťaťa nestal špión vašich emócií, je odmalička ho viesť k pravidlám, zodpovednosti za svoje činy a pravidelnému rytmu
Urobte si plán
Najlepšie bude, ak si spoločne s dieťatkom vytvoríte plán na celý deň, každý deň v týždni. Plán si môžete napísať na veľký papier, vyzdobiť si ho a zavesiť na stenu, aby si ho dieťa mohlo kedykoľvek pozrieť. Rozvrh dňa a týždňa pomáha dieťatku naučiť sa rozdeliť si čas
Pravidlá
Ďalšia dôležitá vec sú pravidlá. Pravidlá znamenajú istotu. Ak spravím niečo dobre, bude odmena, ak nie, bude trest. Najlepší trest je odobratie výhody. Fyzické tresty a taktiež psychické vyhrážanie (Mama ťa neľúbi, keď ju klameš!) sú vylúčené.
Dobre robíte, ak:
trváte na spoločných pravidlách, dohodách, ale aj dôsledkoch,
nenecháte sa ovplyvniť prosíkaním, plačom,
umožníte dieťaťu o jeho nevhodných činoch osamote porozmýšľať,
ignorujete nežiaduce prvky správania, napr. afekty, výbuchy zlosti, trucovitý plač,
nedovolíte, aby iní členovia rodiny negovali alebo spochybňovali vaše pravidlá pred deťmi, ak tam s nimi nie ste,
s dieťaťom sa o jeho nevhodnom správaní rozprávate, ale necháte ho samé dospieť k záveru, čo bolo správne a čo nesprávne,
veľa svoje dieťa chválite, avšak nie za banálnosti, lebo tak ho pochvala omrzí,
aj vy sa snažíte rešpektovať všetky pravidlá, dohody a dôsledky,
za žiadnych okolností nepovolíte zo svojej požiadavky,
zbytočne nekričíte, deti dobre počujú, aj keď to tak občas nevyzerá ,
vždy dieťaťu vysvetlíte, prečo to alebo ono robiť nemá, nedokončené vety sú pre dieťa nezrozumiteľné a samo tak musí vyskúšať, čo dokončenie vety môže znamenať (Napríklad pri príkaze „Neskáč!“ dieťa bude skákať ďalej, lebo nevie následok. Ale výzva „Neskáč, lebo spadneš a môžeš sa poraniť!“ je určite zrozumiteľnejšia.),
požiadavky formulujete jasne a zrozumiteľne pre dieťa,
dieťa od seba neodháňate, aj keď je vám zle, ste nahnevaní či nemáte náladu, objatie od dieťatka vám určite pomôže."

alaya1 okrem ineho napisala: Dobre robíte, ak:
trváte na spoločných pravidlách, dohodách, ale aj dôsledkoch,
nenecháte sa ovplyvniť prosíkaním, plačom,
umožníte dieťaťu o jeho nevhodných činoch osamote porozmýšľať,
ignorujete nežiaduce prvky správania, napr. afekty, výbuchy zlosti, trucovitý plač,

na 1000 % suhlas

velmi pekne alaya rozpisala info, takze velky suhlas aj s ostatnym

na doplnenie uvediem par prikladov, hadam pomozu -

prestat pouzivat otazku typu PRECO?
preco otazku dieta vnima casto ako vycitku a jednoznacna odpoved na otazku je NEVIEM a to asi nechces pocut

takze napr. - preco si si neupratal hracky? - odpoved urcite bude neviem
lepsie je skor typu - dobre sa ti byva v tvojej izbicke, ked mas takto rozhadzane hracky? paci sa ti tvoja izbicka? aj ked odpovie ofucano ANO, ale je to uz prenesenie zodpovednosti na dieta a postupne dieta zacne inac rozmyslat....

najlepsie sa ukladaju veci do skrine sposobom - smarit to tam a podrzat ich pre istotu pri zatvarani dveri, aby nevypadli - takze netreba otazku - preco si to poriadne neulozis - skor uz ked hromzi, ze si nema co obliect a ze mu to vypadlo.... opat nechat zodpovednost na nom a "podporit" otazkou - mas dobry prehlad? to je novy sposob ukladania veci?

napr. - otrieskavanie hlavy o stol - v ziadnom pripade nie reakcia "ved si rozbijes hlavu" (to sa vy mozete strachovat, ale jemu to nedajte na javo /to je to, co napisala alaya - nebyt prilis ochranny typ/....) - ale urcite zabera - som zvedava, na com budes jest, ked stol rozbijes; dtto so stolickou - som zvedava, kde budes sediet, ked ju rozbijes (ak dieta stolicku vymeni za nevyheganu, tak vymenit naspat za vyheganu, teda tu, ktoru porusilo). Chce to vydrzat, trpezlivost, ale zabera to = dieta zisti, ze otrieskavanie o stol nepomoze lebo rodic ma strach o stol, stolicka = ja na rozheganej nechcem sediet = prestane sa o nu otrieskavat (to ale nebrani dietatu vymysliet novy sposob upozornovania na seba )

dieta sa nechce ucit, ale bude od vas ziadat pomoc pri uceni a pri vasej akejkolvek snahe, bude nervacit, moze sa stat, ze bude hadzat zosit, knihu, pomocky o zem, vy ked trpezlivo zodvihnete (bez komentara) a ten zosit sa uz po treti - piatykrat ocitne na zemi - zosit/knihu.. kludne zodvihnut a okomentovat - hm, zvlastna spina - a sup s tym do kosa. mozete ocakavat noziky v ociach dietata - ale dieta sa tym nauci - no toto na rodica nezabera, tak to vyznam teda nema.... malo by ten zosit vytiahnut z kosa, ofucano, komentarmi, ale malo by ho zobrat z kosa, naduto odist, ale po chvilke, ked si uvedomi, ze tak tento cikrus nezabral, malo by prist za vami uz kludnejsie, ci predsa len este raz nepomozete s ucivom.... (ak to neurobi takto, ale inac, v kazdom pripade sa dieta uci, ze hadzanie pomocok o zem aj tak nepomoze len sa oddialilo ucenie; a ak to nevytiahne tie pomocky, vam nic nebrani sa ist von prejst a ist vyhodit smeti, ved mate plny smetiak, ; ak ani tu nezaberie ze si chce pomocky z kosa vyzdvihnut, samozrejme dopokracujte vo vyhadzovani smeti, ale tie pomocky nevyhodte, odlozte, a ak za vami pride,ze potrebuje pomocky, tak hold - smola - musi si zabezpecit, kupit nove - pozor ale nie vy, ale dieta, vy mu mozete byt napomocni pri zhanani, vobec nerieste ale poznamku za neprinesenie pomocok, neurobenie DU.... , ak nema svoje peniazky, tak mu umoznite zarobit si ich - napr. umyt auto (nie zarobit beznymi vecami, ktore robieva - teda nie napr. umytim riadu, vysatim, upratanim si svojej izby, vynesenim smeti....); vyzbierat papier a odniest do zberu....(ale neverim, ze by to doslo az takto do krajnosti, mal by zabrat uz sposob pri prvotnom vyhodeni do smetiaku, nakolko dieta zostane zaskocene vasou reakciou a vyvediete ho z jeho "naplanovaneho boja")

ak budete ignorovat neziaduce spravanie, ocakavajte, ze dieta bude chciet predsa len na seba upozornit a je jedno, akym sposobom, dieta je velmi tvorive a naschval za vami pride a "hodi sa o zem", nieco vyvedie, zacne vycitat..... len aby stiahlo na seba pozornost; no a ked vy "vybuchnete" = je to VYHRA dietata

netreba zabudat, ze dieta vzdy pride s niecim novym a to vas moze vytacat do nepricetna, takze treba vydrzat a "predbehnut" ho, minimalne nedat sa "dobehnut" (zavedte si napr. novu relaxacnu miestnost - skuste vyrusit napr. sposobom, prepac, musim ist na wc a tam zotrvajte chvilku, dieta by sa malo ukludnit, lebo ho nesledujete... co tam po tom, ze polievke vyvrie 1/2 hrnca vody )

co je ale dobre, priam uzitocne, v noci, pred spanim, ked uz lezi v posteli - preneste sa nad vlastnou zlostou nad dietatom a chodte tomu vasemu synatorovi dat pusu na dobru noc, pohladte ho, vystiskajte a povedzte mu, ze ho lubite (aj ked bude dieta ofucane, otoci sa vam chrbtom), vy takymto gestom vyjadrite lasku k nemu a on to potrebuje v tomto veku pocut, citi, aj ked to nechce "naoko" pocut, citit

raz mi jedna znama povedala taku velmi zaujimavu vetu - nikdy nechod spat s tym, ze si s niekym rozhadana. Ked si zoberies, ze dovod, za co ste sa povadili, zistis, ze to vlastne bola blbost... Lenze co ked ten manzel sa uz rano nepreberie zo spanku? Ako mu povies prepac, ved ja som sa ani nehnevala az tak, ako to vyzeralo....

Takze Vam tiez nic nebrani nieco take prebrat v rodine.... a sem - tam to pripominat....

treba si tiez uvedomit - dieta je tvor samostatny, tvorivy a nie je to vas majetok
nehreste ho, ked neurobi nieco hned na vas prikaz

je lepsie pouzit napr. - ked si dokreslis tuto cast obrazku, pridi prosim ta do kuchyne, budeme vecerat - ani vy nedoletite hned za dietatom, ked vas vola, ale dokoncite nieco rozrobene

do prilohy vkladam knizku, ktoru odporucam precitat si (minimalne pri relaxe na wc , je tam velmi vela uzitocneho .

este jeden priklad - kazdy vecer si sadnite spolocne ku stolu a kazdy na kazdeho nieco povedzte, co sa mu pacilo na tom druhom (na kazdom), za co je na neho pysny; zistite, ze zo zaciatku je to vlastne velmi tazke, lebo pridete na to, aky sme vlastne nevsimavi ((, ale postupne sa to zlepsi
neskutocne tazke bude najst nieco na toho druheho, ked ste na neho vytoceny do nepricetna, ale napriek tomu predsa len najdite nieco, co sa vam na nom "dnes" pacilo, za co ste na toho daneho clena hrdy..... napr. - som velmi pysna na "Miska", ze si dnes sam zvladol urobit domace ulohy, tiez sa mi na nom pacilo, ze si sam uviazal snurky na topankach, ze sa dnes sam zahral kym som dorobila veceru, ze sa pekne sam ucesal....... zvysuje sa tymto sebavedomie kazdeho a ked "riesime" to dieta, tak dieta si tymto uvedomuje, ze aj napriek tomu, ze si mysli, ze si ho nevsimame, predsa len si ho vsimame, ze ho mame radi.....

zaver - tak ako vsetci ostatni napisali - chce to hlavne vela trzpezlivosti

... diagnóza je úplne jasná ... aspoň mne. Nechcem byť za ... príliš múdreho, ale, tým synom vo veku do 10 rokov, s ktorých majú matere ťažkú hlavu ... chýba otec. Nie ako autorita, ale ako komunikatívny kamarát. Zvlášť večer, pri ukladaní do postele. Ja som mal tiež podobného syna. Každý večer pri posteli som mu musel prečítať aspoň krátku rozprávku ... klasickú slovenskú ľudovú, potom sa porozprávať s ním, dať mu odpovede na jeho otázky, pusu na dobrú noc a ... úplne iné decko. To, čo sme si povedali, fungovalo ako dobitá batéria ... až do budúceho dňa. To je najúčinnejšia rada, akú môžem dať ... toto sa ničím nahradiť nedá ... A .. ak nie je, tak veľmi chýba, nenahraditeľne. Nech je akokoľvek málo času. Dnes mám toho najlepšieho syna na svete ...čerstvého inžiniera, doktoranda ... produktívne zamestnaného, sebestačného, neodkázaného na moju pomoc a intervencie. Čo si ešte človek môže viac priať ? Vysoká úroveň komunikácie zostala od detstva natrvalo. Ja som nikdy nemal s ním problémy ... ala fajčenie, vylomeniny v škole, ťažká puberta. Všetko sa zvládlo preventívnou racionálnou komunikáciou. Odporúčam vyskúšať ...

Porozprávaj sa s ním, možno ho niečo trápi. Výchova nie je len o zákazoch, príkazoch.

Komunikovať prípadne nastaviť zrkadlo.Predviesť nech to vidí z druhej strany.

Vraví sa , že deti vo veku 3 - 5 - 7 rokov sú všeliaké .
Decká vystrájajú , trucujú a skúšajú čo si môžu dovoliť . Každý rodič cez to prešiel , s takými alebo inakšími problémami ...
Poznám to podľa mojich dievčat .
Teraz mudruje pre zmenu vnučka ..

Pokiaľ nie je v pozadí nejaký psycho problém , tak absolútne neriešiť a zaťať zuby a vydržať .
Za seba poviem , že by sa mladý mohol aj na hlavu postaviť , aj tak by tým trucovaním nik nedosiahol , dokonca by som pritvrdil - na jeho smolu .
Doma som zvykol vravievať iba raz , druhý krát som pripomenul ... následne konal .
Príklad ???
Povedal som , že nech si urobia v písacom stole poriadok ... o deň - dva pripomenul a reakcia žiadna ???
Nuž prišli zo školy a všetky veci zo stola boli pekne - krásne na stred izby vysypané ...ANI slovka nemali šancu povedať a plač ??? Slzy mohli pri mame roniť a ešte aj tá ich poslala niekde ....
Teraz dcéra aplikuje podobnú výchovu na vnučke a hentá je teda výmyselník ... minule treskla dverami , až ma v kresle podvihlo

P.S.:
Vydrž ešte nejaký čas a potom sa kľudne zblázniš , ak sa dostane do puberty - vtedy len bude tóčo ...

My mame tiez takeho jedosa a znami maju este vacsieho, ked jeho kamarat urobi cirkus ked sme niekde spolu, tak nas len pozera a vtedy sa ho pytame ci sa mu to paci, vtedy slubuje aky bude dobry (na chvilu). Zistili sme ze ked sa stane, ze je z nejakeho dovodu viac na nejakom elektronickom prostriedku (tablet, PC, mobil ci nieco podobne) je nervoznejsi a neprijemnejsi proste je to ako zavislost. Teraz som schovala tablet, vyuzila som jeho hrozny vystup na to ze ho nebude mat niekolko tyzdnov. Je vonku krasne chodi hned ked sa nauci von, cez vikendy sme tiez mali program v prirode s inymi detmi, kde bol zakaz elektronickych hraciek (doslovne sme to tak povedali) a deti sa super zabavili (sem tam poskriepili) ale na tablety si ani nespomenuli. A mam pocit, ze je o nieco kludnejsi odkedy ten tablet nema na ociach...a nemyslite si tiez som niekedy najhorsia mama co mu vsetko (chap ako tablet) zakazuje....a pritom ma sportovu aktivitu, nie sme rodicia co by sme sa ho chceli zbavit pri elektronike, venujeme sa mu, ale nastrahy tejto doby su hrozne...