Ponúkam 40% podiel z výnosu zo súdneho sporu odvážnemu právnikovi /advokátskej kancelárie/ pri zastupovaní v žalobe podľa 514-ky proti NR SR za nesprávny úradný postup pri prijímaní zákona o dobrovoľných dražbách zo žalovanej sumy 500.000 Euro, alebo 10% za sprostredkovanie.
http://www.koloseo.info/sudy/8C181/
Zo súdnej praxe str 102 Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou pred súdmi SR

Predmetom tohto článku je otázka povinnosti štátu poskytnúť náhradu škody, ktorú utrpeli jednotlivci v súvislosti s legislatívnou činnosťou zákonodarcu a možnosť jej uplatnenie pred súdmi SR. Ide o značne kontroverznú a nedoriešenú otázku, ktorej doteraz nebol venovaný dostatočný priestor. Je však potrebné, vzhľadom na viaceré výzvy, pred ktorými stoja súdy v SR, sa stane premetom širšieho záujmu odbornej verejnosti.
Inšpiráciou tohto článku bol článok autorov JUDr. Ľalíka a JUDr. Števčeka uverejnený v časopise Zi súdnej praxe č. 1/2012, autori autori okrem iného uviedli, že jednotlivec, ktrý v dôsledku platnosti zákona utrpel škodu má možnosť domáhať sa jej náhrady postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa autorov „ v podmienkach materiálneho právneho štátu nie je totiž možné vyňať ani parlament z potencionálnych zdrojov pôsobiacich škodu pričitateľnú štátu“ Domnievame sa, že právny poriadok SR v súčasnom stave neponúka dostatočný priestor pre jednoduché konštatovanie o povinnosti štátu mahradiť škodu vzniknutú v dôsledku legislatívnej činnosti.
V prípade zákonodarcu treba porušenie právnej povinnosti, ako primárneho predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, vnímať v rámci normatívneho chápania úlohy zákonodarcu v materialnom právnom štáte.
Škodou v prípade zodpovednostného vzťahu v dôsledku legislatívy rozumieme škodou, ktorá sa prejaví v právnej sfére jednotlivca, a ktorá by vzhľadom na okolnosti nevznikla nebyť existencie protiprávneho stavu v podobe „protiprávnej právnej normy“ (tj. právnej normy v rozpore s predpisom vyššej právnej sily).
Poznámka žalobcu: „Podľa ustálenej judokatúry Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnych slbôd, ktorý má vyššiu právnu silu v zmysle ústavného článku 154c je „prechod vlastníckych práv bez prítomnosti a bez vedomia pôvodného vlastníka je svojvólne konanie a nikdy ho v právnom štáte nemožno považovať za zákonné“.
Faktorom spôsobujúcim vzniku škody môže byť samostatná existencia protiprávnej normy, keď sa jednotlivec podriadi moci zákona, v dôsledku čoho utrpí ujmu, prípadne individuálna aplikácia protiprávnej normy. Týmto faktorom môže byť aj absencia právnej normy v prípade, ak právna norma mala poskytnúť jednotlivcom práva, ktorých sa v tomto prípade nemôžu dovolať.
Ďalej sa uvádza, že porušenie povinnosti zákonodarcu, v dôsledku ktorých bola jednotlivcom spôsobená škoda, možno považovať za nesprávny úradný postup. Uvádza sa, že NR SR je povinná prijímať iba zákony, ktoré sú v súlade s právnymi predpismy vyššej právnej sily a v prípade prijatia právneho predpisu, ktorými nie je s nimi v súlade, sa NR SR dopúšťa nesprávneho úradneho postupu. Pre podporu tejto argumentácie sa uvádza, že NR SR je ako subjekt spôsobilý privodiť ujmu pri výkone verejnej moci označená priamo v ustanovení § 4 ods. 1 písm. j) zákona o zodpovednosti štátu.
V návädznosti na uvedené preto porušenie právnej povinnosti zákonodárcu môže spočívať v zásade v troch nasledovných pochybeniach:
a) porušenie pravidiel legislatívneho procesu
b) prijatie právnej normy v rozpore s právnymi predpismai vyššej právnej sily,
c) legislatívna nečinnosť, t.j. neprijatie právnej normy vôbec alebo v určitom čase, a to i napriek povinnosti normu prijať

JUDr. Ľudovít Mičinský, Mgr. Juraj Beňa, LLM ROWAN LEGA“, s.r.
Dôkaz v spise: str. 134-141
0903382903
http://new.livestream.com/accounts/6...ideos/43555986