V nepretrzitej prevadzke pracuju zamestnanci podla vopred urceneho harmonogramu striedania pracovnych zmien. Ten musi byt zostaveny tak, aby zamestnanec odpracoval v obdobi napr. styroch, siestich alebo osmich tyzdnov v priemere na jeden tyzden ustanoveny tyzdenny pracovny cas.
(V nepretrzitej prevadzke je maximalna dlzka tyzdenneho pracovneho casu 37.5 hodiny.)

To znamena, ze v niektory tyzden odpracuje viac zmien, v iny menej.
Cize niektori zamestnanci odpracuju 20 zmien * 8 hod = 160 hodin, ini mozno viac zmien, alebo menej, vsetko zavisi od toho harmonogramu.

Co sa tyka sviatkov, ak zamestnanec zacal zmenu vo sviatok, ma narok na priplatok vo sviatok, ale ak napr. konci zmenu vo sviatok, ale zacal ju v normalny pracovny den (napr. teraz 13.4. nocna konci sice uz 14.4., co je sviatok, priplatok vo sviatok nema), ale ak vo sviatok ma volno, tak nema ziadne priplatky ani nic, jednoducho volno ako ktorykolvek iny pracovny den.

Marta

Ešte je dôležité to, či máte stanovené "Rovnomerné rozvrhnutie prac.času" (§86 ZP), alebo či máte stanovené "Nerovnomerné rozvrhnutie prac.času" (§87 ZP).
- pri "Rovnomernom rozvrhnutí" - v týždni to môže byť najviac 40,5 hod., vrámci spravidla 4 týždňov to však v priemere nesmie prekročiť ten ustanovený - maximálne 37,5 hod. Preto, ako aj vyššie uvedený príspevok hovorí, že počet hodín v jednotlivých týždňoch sa môže líšiť. Pri tomto režime však pracovný čas na jeden deň nesmie prekročiť 9 hodín.
- pri "Nerovnomernom rozvrhnutí" - aj tu platí, že v jednotlivých týždňoch môže byť rozdielny počet hodín, vrámci spravidla 4 týždňov (za určitých okolností až 12 mesiacov), ale aj tu platí, že sa v priemere nesmie prekročiť maximálny ustanovený prac. čas 37,5 hod. Naviac, pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.

Ak sa jedná o nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas,osobne si myslím, že je najvýhodnejšie naplno využiť možnosť, čo nám poskytuje ZP ( ak sa nejedná o činnosť, ktorá vyžaduje v priebehu roka rozdielnu potrebu práce ), a to že priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnúť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.
Čiže vôbec nebudem každý mesiac skúmať, či zamestnanec naplnil mesašný fond pracovnej doby. On ho musí naplniť sumárne za štyri mesiace spolu. Jeden mesiac môže mať viac odpracovaných hodín, druhý menej, celkovo sa to za 4 mesiace vyrovná. ( Ak je dobre vypracovaný rozvrh zmien a dobre stanovený týždenný pracovný čas).A potom nemusí dochádzať k takým bizarným situáciám, že jeden mesiac má zamestnanec zaplatené 20 hodín nadčasov a druhý mesiac , aby naplnil fond pracovnej doby, mu zamestnávateľ napíše dovolenku.

Pre upresnenie problému uvádzam: pracujeme v nepretržitej prevádzke dve partie takým spôsobom, že dva dni pracuje jedna a dva dni druhá partia. Teda sa striedame po dvoch dňoch. Konkrétne teraz okolo veľkonočných sviatkov : Prvá partia robí štvrtok, piatok,pondelok,utorok. Druhá sobotu, nedeľu,atď. Obidva sviatky pracuje prvá partia. To znamená, že druhá partia má tieto dva dni platené bez toho, že by robili a prvá partia si ich poctivo odmaká /i keď dostane príplatok za sviatok/.
Ak tomu dobre rozumiem, prvá partia musí mať viac skutočne odrobených hodín do fondu prac.hodín na mesiac apríl, než druhá partia.
Ak nemám pravdu, prosím vás vyveďte ma z omylu, alebo mi to bližšie objasnite na tomto konkrétnom príklade.
Ďakujem každému,kto má so mnou trpezlivosť.