Iko-RV
Nikde som nepísal, že mi vadí odpracovať tých 32h, dokonca ten nový systém podporujem, viem že je správne, aby si každý odpracoval svoju dávku. .
Tak potom preco si stazujes?!
Iko-RV
Ďakujem ivke, jediná odpoveď ktorá bola k veci. Dúfal som, že by mohla byť aspoň nejaká regulácia zákonom, ale vyzerá to tak, že sa prijal ďalší dementný nedomyslený zákon od zeleného stola.
Iko-RV
A len tak na zamyslenie. V RV žije tipujem tak 1500 nezamestnaných, tých 32h si odrába tipujem tak 100 max. 200 ľudí. Kde sú tí ostatní? Jedna časť z nich si vybavila cez protekciu, že nemusí, a tá druhá časť sú ľudia, ktorým sa ani neodvážia zaklopať na dvere, lebo hneď letí sekera. Toľko o spravodlivosti tohto systému.
Obciam a mestám v tejto súvislosti pribudli nové povinnosti. Podľa zákona totiž musia pripraviť podmienky na to, aby ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, mohli začať pracovať. Práca im totiž musí byť najprv ponúknutá. Keď obec takéto podmienky nevytvorí, nebude sa môcť siahať ani na dávky poberateľov v hmotnej núdzi.
.................................................. ........................................
Očami odborníkov
Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi neprinesie zásadnejšie riešenia situácie ľudí, ktorí dávky poberajú. Práve naopak, môže napríklad prispieť k zvýšeniu sociálnych nerovností medzi občanmi. Myslia si to viacerí odborníci na túto oblasť.
„Minimálna dávka má byť v civilizovanej spoločnosti garantovaná každému človeku, ktorý nemá príjem,“ myslí si Zuzana Kusá, sociologička Slovenskej akadémie vied a predsedníčka sieti proti chudobe. Novela môže zvýšiť aj sociálne nerovnosti medzi ľuďmi.
Sociologička Zuzana Kusá je presvedčená, že základná existenčná podpora od štátu by nemala byť niečím podmieňovaná. „Človek má na ňu právo z titulu občana krajiny. U nás je problém zo základnej dávky vôbec vyžiť a štát ani dostatočne nefinancuje celý systém tak, aby ľudia mali možnosť dostať sa napríklad k aktivačnému príspevku, ktorým by si prilepšili,“ vysvetľuje.
„Novela nerieši zásadné problémy, ktoré súvisia s hmotnou núdzou. Nie je zaručené to, že sa všetkým oplatí pracovať, je to komplikovaný systém. Jediná zmena je rozšírenie aktivačných prác," zhodnotil Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti.
Odborníci taktiež tvrdia, že práve starostovia a primátori budú tí, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorým ľuďom ponúknu odpracovať si základnú dávku.
Viaceré mimovládne organizácie poukazujú na to, že ide o porušovanie zákazu nútenej práce, práv detí či ochrany pred diskrimináciou. „Ponúkať prácu pod hrozbou sankcií, pretože štát dopredu predpokladá, že ľudia sú leniví a nebudú mať o ňu záujem, zaváňa nútenou prácou,“ hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Ponechanie rozhodnutia na starostu, či bude s koordinátorom spolupracovať, podľa nej tiež nie je najšťastnejšie. Ak sa napríklad starosta jednej obce rozhodne, že sa do projektu zapojí, no v susednej obci dostanú poberatelia dávky zadarmo, môže to vyvolať veľké napätie.