Typicky text 14 rocneho dievcata v hlbokej puberte. Nenavidi kazdeho a hlavne rodicov.

.
-anorexia, nikdy nemoze prejst do bulimie, nakolko telo anorektickeho cloveka nedokaze prijimat take mnozstvo potravy, ako prijima bulimik.
- v tvojom veku je bezne, ze vychovu rodicov beries ako nenavist k tebe a nenavidis ich aj ty.

Odporucam ti -
obrat sa na urad prace socialnych veci a rodiny v meste kde byvas, chod na oddlenie kurately a ochrany deti a povedz im, ze chces ist zit do detskeho domova, ci pestinskej, profesionalnej rodiny.

Urcite ti umoznia nazriet do takeho zariadenia. Ked uvidis, ake su tam pravidla a sposob zivota rodiny - este velmi rada pobezis k svojim rodicom.

tú bulímiu a anorexiu ti kto diagnostikoval? či ty sama?

Leuš, nerieš.

Cez toto prešiel každý v Tvojom veku.

Moje dcéry si písali denníky, náhodou sa mi dostali do ruky.....fúúúúha, čo som sa ja ne/dozvedel.
Čiatočne som sa podľa určitých viet zariadil, zvyšok absolútne neriešil.

.

Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná najmä úmyselným znižovaním telesnej hmotnosti. Minimalnym prijmom casto absolutnym odmietanim potravy.

Bulímia - nervosa- je naopak chorobné prejedanie sa s následným vyvolávaním vracania

Su to dve uplne rozdielne poruchy prijmu potravy, jedna nie je nahradzovana druhou, avsak bulimia nervosa moze byt sucastou mentalnej anorexie..
Avsak bulimia nemoze nahradit anorexiu pre dovody, ktore som uviedla.


Anorektici neprijimaju potravu, alebo len minimalne mnozstvo, maju odpor k akemukolvek jedlu,takze nedokazu nasledne okamzite prijimat nadmerne mnozstvo potravy, ako to robia bulimici.

Po liecbe, kde sa ucia opat jest moze tato Dg prejst do bulimie, ale tato dievcina neuviedla, ze bola liecena, vychadzala som z toho.

Ako v iem, kolko potravy prijima bulimik? Neviem. Totiz bulimik by to nemal vediet tiez, nakolko ma zachvaty zravosti, kde prijem potravy je abnormalne velky a on to nekontroluje. Potom ma vycitky a potravu vyvrati.

Sestra je psychologicka a povedala, ze som anorekticka. Jednak som za tristvrte roka schudla 22 kil. Neviem, ci mam bulimiu, no ako by som nemohla, ked vracievam pravidelne uz vyse 5 mesiacov? Pozrite ja nemam len pubertu, to ze nechcem zit a ze uz vobec nevladzem a ze ma rodicia nenavidia sa neni len tak. Bojim sa ist do domova, no bojim sa zostat. Pretoze nerucim za to, ako troska zo mna bude, ked budem mat konecne 18. A jednoducho to, ze mi nerobi dobre, ked mi mamina pripomina, ze som pribrala, ja to vnimam ako zlyhanie. To, ze chcem mat 38 kil tiez neberiem ako normalne, no tak to proste je. A stale ktomu vstkemu tu je moja mama, ktora mi vzdy vycita, ze nie som taka ako by chcela. Chcem, aby mi aspon raz povedala, ze ma ma rada taku aka som, ze som pekna, ze nepotrebujem chudnut, lebo potom to riesim tak, ze idem vracat. A nebudem klamat, trochu sa uz aj bojim, casto mi byva zle, bojim sa, ze ak to pojde takto dalej, tak koniec pre mna nie je daleko. Ale ja chcem zit, len aby mi dala pokoj. Viem, ze je tazke pomoct mi, ked odmietam vase ponuky, no decak pre mna nie je riesenie.

pozrite nechcem sa hadat, ci mam anorexiu alebo bulimiu, najradsej by som nemala. O to teraz nejde.

Chod za svojou detskou lekarkou a povedz jej, co ta trapi. Ona ta naviguje, kde treba.

A ak mas sestru psychologicku, aku psychologiu vystudovala, pracuje ako co?

este len minuly rok skoncila skolu, pracuje v deckom domove Preto sa mi tam nejak nechce

ahaaa. tak to neviem, ako tam moze pracovat, ako psycholog, ked nie je atestovana. No nic. myslim, ze bolo dost zabavy. Drz sa.

Je zamestnana v nejakej nadacii, co im organizuje zazitkove vikendy. Ona vymysla hry, atd...

Tak nech vymysla hry a nemiesa sa do diagnostiky a ty nevymyslaj temy .

sestra ti prečo nepomôže? Je staršia,mohla by sa porozprávať s rodičmi.

Za trištvrte roka schudnúť 22 kíl a pritom vracať, to asi nie je len tak. Šmykaj k doktorke, za tým niečo bude. Nemyslím nenávisť k rodičom - tým prešlie v puberte asi každý, to prejde, ale mne sa nezdá to chudnutie a zvracanie.

My sme s dcérou (vtedy 14-ročnou, dnes 15-ročnou) chodili na sedenia k psychologičke spolu. Učili sme sa spolu komunikovať. Teraz chodí dcéra sama. Tam by Ťa mala nasmerovať detská doktorka. Keď mne niekto vyčíta, že nie som taká ako on chce alebo sa tak nespráva (napr. moje deti) ja mu odpoviem, že on sa tiež nespráva tak ako si ja predstavujem.

Zacala som pred 5 dnami chodit k psychologicke, no to len preto, ze som tam nechcela, zato ma tam mamina zobrala. No robila mi neviem ake testy a mam prist az o mesiac. Zatial je vsetko na mne. So sestrou som sa rozpravala na temu mamina. Povedala mi, ze aj od nej vela vyzadovala. Nedovolila jej chodievat von s kamoskami, lebo vraj doma je vzdy co pomahat. Podla mna len ona nemala pekne detstvo, tak si mysli, ze ani my nemusime mat.

Lea, ty len pekne chod stale k psychlogicke, ked budes mat sedenia, uvidis, ze sa na svet budes pozerat potom inymi ocami. Keby ta mama nemala rada, tak ta tam neberie, necha ta tak.

Ak som dobre pochopila tak na prvom sedení u psychologičky už si bola. Psychologička sa s Tebou len oboznamovala, to sú tie vstupné testy. Nečakaj že zlepšenie nastane razom. Je to na dlhší čas, treba s tým rátať. To nie je ako keď boli hlava, dáš si tabletku a je po probléme. Ešte k tomu správaniu Tvojej mamy, by som ja chcela napísať, aspoň u mňa to tak bolo. Niektoré mamy sme veľmi ustráchané, a vo všetkom vidíme hrôzy, ktoré sa môžu stať. Strach nás ovláda a potom sa správame tak ako sa správame. Mama keď sa jej zdá, že veľa ješ, kričí, že priberieš, ale jej nevadí, že priberieš ale to, že Ty sa sama sebe nebudeš páčiť a budeš chcieť zase chudnúť. Keď neješ, ona určite pozná tie príbehy anorektičiek, ktoré videla napr. v telke a bojí sa aby to nebol aj tvoj problém.
Keď mamina od Teba vyžaduje, aby si doma pomáhala v tom ja nevidím nič hrozné. Nemôžete mať celý čas vyplnený len počítačom a túlaním sa po meste, aj keď sú prázdniny.

Uver starému fotrovi, že väčšina našich rodičov mala nepekné detstvo a my sme si mysleli, že si to musíme za nich odniesť. A po desaťročiach to vidíme úplne inak - možno iba chce, aby si bola pripravená na všetko, čo Ťa môže prefackať.

Ale ved doma je vzdy co pomahat ... necakaj kym ti povie co mas robit ... mas 14, takze utriet prach, povysavat, umyt dlazku a vyniest smeti, pripadne pomoct s varenim mozes iniciativne aj sama ... a ked bude vsetko porobene, nie je dovod aby ta nepustila von s kamoskami.