Niet programu, pred ktorého začiatkom by nás RTVS neupozornila na to, s akou radosťou plní naše právo sledovať televízne programy bez reklamy. Tým ako keby sa chcela robiť lepšou v porovnaní s komerčnými televíziami. Lebo tie to svojou produkciou dotiahli až tak ďaleko, že v podstate už prerušujú reklamu samotným programom, nehovoriac o skutočnosti, že viac ako úspešne prznia slovenský jazyk anglicizmami, bohemizmami a vymýšľaním rôznych slovných a slovesných patvarov.
Z tohto pohľadu sa preto na prvý pohľad javí konanie RTVS ako nanajvýš cnostné. Avšak také konanie nemožno nazvať inak, ako z núdze cnosť. Krátky slovník slovenského jazyka vysvetľuje toto slovné spojenie ako predstieranie dobrovoľnosti rozhodnutia. Ak si však ale pozorne prečítame zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, konkrétne ustanovenie § 35 odsek 6, dozvieme sa z poslednej vety tohto ustanovenia zákona, že vysielateľ televíznej programovej služby na základe zákona nesmie zaraďovať reklamu ani telenákup počas vysielania programov! No a v zmysle ustanovenia § 2 tohto zákona nie je vysielateľom televíznej programovej služby na základe zákona nik iný ako RTVS, ako vyplýva z odkazu na zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Takže nejde o žiadnu cnosť ale iba falošnú kalkuláciu s neznalosťou príslušnej legislatívy zo strany širšej verejnosti, jednoducho povedané, drzosť. Nevedno, koľko RTVS zaplatí ročne za retransmisiu a na koľko teda príde odvysielanie takéhoto hlúpeho šotu. Ten, kto túto hlúposť vymyslel, mal by ju zaplatiť z vlastného vrecka a ani verejné ospravedlnenie sa divákom by bolo nezaškodilo!
Či už sa to volalo Československá Televízia, Slovenská televízia alebo dnes RTVS, vždy to bola a aj v súčasnosti je obyčajná politická prostitútka.
Súčasnej Českej televízii RTVS nesiaha ani po päty a o iných zahraničných ani nehovorím. Keď pánboh rozdával profesionalitu, tak tí z RTVS tam boli poslední...
Blbosť si priniesli už so sebou aj bez pánbožka.
Takže vážený pán Mika, nerobte z nás blbcov!