Vďaka šuťáku som si spomenula na cestu vlakom, keď sme išli prvýkrát na Brač. Lôžkovým, noc sme prespali, čomu som aj na jednej strane rada, pretože železnica išla v kuse v zárezoch v zrázoch. Nebolo to dvakrát príjemné. Mali môj obdiv, že to v takom teréne dokázali navrhnúť. Keď sme ráno vyšli z hôr, prišiel druhý extrém, výhľad z výšky na prístav s obrovskými loďami a ponorkami. Až potom vstup do Splitu.
Teraz som sa dočítala, ako to s tou železnicou dopadlo.
http://www.treking.cz/cestovani/sarajevo-belehrad.htm
" přes nekonečné lesní komplexy v severozápadní Bosně do Splitu a Zadaru. Ukazovali k tomu i alba s černobílými fotkami, a člověk nemusel být železničním nadšencem, aby se mu svíralo srdce." Navrhnúť trať v takom teréne podľa noriem dodržiavajúc max. stúpanie aj s prípustnými oblúkmi, klopením a v tej dobe, pomaly zázrak.