Jozef kardinál Tomko, narodený 11. marca 1924, dnes bol prítomný na bohoslužbách v Šaštíne(?). Práve keď bohoslužby končili, švenkla som kanál STV-čky a tam mu ďakoval arcibiskup Zvolenský pri príležitosti 35. výročia jeho biskupskej vysviacky, ktorú prijal 15. septembra 1979 v Ríme, v Sixtínskej kaplnke. Nepochybne to bol doteraz náš najvyšší a najvplyvnejší cirkevný hodnostár, nadpriemerne vzdelaný, múdry. Len aj hodnostári sú ľudia z mäsa a kostí, jedia, pijú, milujú ako obyčajní smrteľníci. My milujeme koho chceme, oni Boha. Tak som si ho vyobzerala typicky ženskými očami. Aj v deväťdesiatke je to pekný muž, bez vrások, s tvárou ako detská ritka, vysoký, majestátny. Keby sa nebol vydal na kňazskú dráhu, ktovie akoby sa bol vyvíjal jeho život. Bol by mal rodinu, veľa detí, vnúčat, pravnúčat? Mohol vychovať pre Slovensko veľa geneticky identických Tomkov. Keď som sa na neho dívala, rozmýšľala som, čo by bolo prínosnejšie. Veriaci určite viac ocenia jeho kariéru cirkevného diplomata, ja by som asi viac cenila jeho postavenie silného muža v civilnom živote.