Oslavy 70. výročia bojov na Dukle prešli mimo mňa a keď sa ku mne doniesli šumy, že na tých oslavách sa stalo niečo "nezvyčajné", tak som vyhľadala všetky dostupné videá. Samozrejme, na tých verejných nebolo nič nezvyčajné. A tak musím počkať, kým z Východu priletí holub s vieryhodnou správou.
Ale práve pri pozeraní videí som si uvedomila strašnú absurditu vyznamenávania veteránov vojny. Na zamatových vankúšoch ležalo pár desiatok vyznamenaní - kovová placka, pripevnená k stužke. Videla som, ako starčekom a starenkám v uniformách, už ovešaných desiatkami podobných metálov, pribudol metál ďalší. Každý rok. A tak hrdinov od Dukly, bojujúcich so zemskou príťažlivosťou, po ďalšom metále ešte viac zhrbilo k zemi. Ktovie, koľkí z nich si v tej chvíli povedali, či toto majú za potreby.
Čo som týmto chcela povedať? Len toľko, že uctenie si hrdinov vojny by bolo načase nahradiť niečím zmysluplnejším. Asi dám tip poslancovi Hlinovi na novú poslaneckú iniciatívu.