Vo všetkých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sa opakujú hľadiská (podmienky ) pre určenie daňovej rezidencie. Daňovník je rezidentom v štáte :

a/ v ktorom má trvalý pobyt, alebo v ktorom má k dispozícii stály byt,

b/ ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta štátu ku ktorému má užšie osobné, rodinné, kultúrne a hospodárske vzťahy (tzv. stredisko životných záujmov),

c/ ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava (viac ako 183 dní v roku),

d/ ak sa občan obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,

e/ ak je občan štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov.

Dvojitému zdaneniu daného príjmu sa zabráni uplatnením príslušnej metódy (zápočet dane alebo vyňatie príjmov) uvedenej v konkrétnej medzinárodnej zmluve.



https://www.financnasprava.sk/sk/obc...ajomVZahranici