Zo školenia som sa dozvedela, že daňováci dávajú pokuty za úroky z omeškania, ktoré aj keď nám nevyrúbili, vraj treba o nich účtovať. Máme robiť rezervy, že ak náhodou by nám niekto vyrúbil (alebo aj opačne, účtovať aj o výnosových úrokoch). Daňový úrad odpísal vyhýbavo, že treba účtovať v súlade s platnými zákonmi o vytváraním rezerv. Ide aj o to, že keby sme ich tvorili, sú tam aj nejaké paušálne náhrady, tie máme tiež započítávať,alebo postačujú len skutočné úroky? Ale mne to príde postavené na hlavu, načo máme vytvárať náklady a výnosy, keď vieme, že aj to my faktúrovať nikdy nebudeme a nám to tiež nikto doposiaľ nefaktúroval.
Toto je v Obchodnom zákonníku:
§ 369
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
§ 369a
Osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
Dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa § 369 ods. 2.
§ 369b
Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.
§ 369c
(1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.