Zásada prezumpcie neviny je jednou zo základných zásad nášho trestného konania. Tak ako je v otázke v podstate správne uvedené, prezumpcia neviny znamená, že dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné stíhanie, hľadieť, ako by bol vinný. Platí teda, že každý občan, dokiaľ nie je právoplatne odsúdený, sa pokladá za nevinného.

Prezumpcia neviny však neznamená, že vyšetrovateľ, keď vznáša obvinenie, alebo prokurátor, keď podáva obžalobu, či súd, keď vynáša odsudzujúci rozsudok, musia predpokladať, že obvinený je nevinný. Naopak, oni urobia toto opatrenie, pretože v danom štádiu trestného konania je dostatočne odôvodnený záver minimálne o podozrení, že sa obvinený dopustil trestného činu. Avšak bez ohľadu na toto svoje subjektívne presvedčenie musia postupovať proti obvinenému a obžalovanému nestranne, nesmú s ním už vopred zaobchádzať ako s previnilcom. Preto sú tieto orgány povinné dbať napráva obvineného a obžalovaného, musia mu poskytnúť plnú možnosť na uplatnenie týchto práv, starostlivo preskúmať a overiť jeho obhajobu, prihliadnuť na všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech, a samy sa starať o zistenie takých okolností. Pri vykonávaní úkonov trestného konania treba vždy rešpektovať osobnosť obvineného a obžalovaného. Možno mu ukladať len obmedzenia, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby sa dosiahol účel trestného konania, teda aj do vyšetrovacej väzby môže byť vzatý len z dôvodov presne vymedzených v zákone.

Z prezumpcie neviny vyplývajú niektoré dôležité procesné pravidlá. Obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu. K výpovedi a k priznaniu nesmie byť nijakým spôsobom donucovaný, len zo skutočnosti, že obvinený neponúkol dôkazy o svojom tvrdení, nemožno vyvodzovať, že tieto tvrdenia sú nepravdivé a že opak je pravdou. Za preklad rozhodnutia proti obžalovanému možno použiť len nepochybne preukázané okolnosti. Nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina. Ak sa vinu obžalovanému nepodarí jednoznačne dokázať, rozhodne sa v prospech obžalovaného.

Prezumpcia je však len domnienka, predpoklad dôvodov k pravdivosti. Prezumpcia neviny teda vyjadruje len objektívnu právnu situáciu a má dôležitý význam pri postavení obvineného a obžalovaného v trestnom konaní. Je to teda vo vonkajšom svete abstraktný pojem, pretože páchateľ trestného činu je vinný už spáchaním trestného činu, hoci orgány činné v trestnom konaní s ním majú zaobchádzať ako s nevinným a vinu mu musia preukázať. Odsudzujúci právoplatný rozsudok má len právne účinky a je podkladom pre výkon uloženého trestu, vina páchateľa bola daná už oveľa skôr. Keď sa teda niekto odvoláva na prezumpcia neviny, vôbec to nemusí znamenať, že je aj skutočne nevinný.