osky
-vo vela veciach mas pravdu,len ti ucitelia maju okrem toho ze maju ludi vzdelavat,este aj zodpovednost za nich.predstavi si byt sama v triede s len 20 ziakmi,ale tych je v triedach casto az do 30.a predstav si teraz,ze by sa tvojmu dietatu,vnucatu pocas skoly nieco prihodilo-uraz,nejaka nehoda,nedajboze skonci v nemocnici....kto za to nesie zodpovednost?
-a pri dnesnom respekteod ziakov i od rodicov,je tazke udrzat celu triedu 45 minut v pozore a k tomu dufat,ze aspon nieco z tvojho vykladu ich bude aj bavit
-ano ,ucitelstvo je poslanie,kto to berie ako Job kedy zu konecne padla,nemoze byt dobrym ucitelom
ale to nevylucuje to,ze sa nemozu bit za svoje prava a za trochu ucty
-za mojich cias to bol PAN UCITEL
-dnes je to po väcsine len CHUDAK ucitel,zniceni ziakmi,rodicmi,politikou....
osky, vezmem to postupne.
- niečo som odučila
- v rodine pedagógovia, riaditeľ, autor učebníc pre 2. st.
- zodpovednosť za deti si uvedomujem, mali sme to "šťastie", že kvôli nezodpovednosti a nedbanlivosti učiteľky sa dieťa ocitlo v nemocnici, pretože boli deti bez dozoru. Za našich čias to nebolo potrebné, ale dozor sme mali stále.
V škole v prírode chlapec spadol pri chate z terasy zo 6 m výšky, našťastie sa nezabil. Dopad na betón.
Poznám fantastickú učiteľku, kedy jej na výlete vyšiel žiak na stanici na vagón - cisternu a na mieste bol mŕtvy. Mala svedkov, že sa vypýtal na WC, a nešiel tam. Poznala som aj dieťa. Krásne, šikovné, rodina súdržná.
V Trnave prišli v 60. r. o život 4 žiaci, pretože po exkurzii išli nastupovať z druhej strany vlaku, zachytil ich iný vlak. Deviataci. Neboli učitelia za to odsúdení.
Viem o učiteľkách v škole v prírode, ktoré trávili večer čas pri alkohole, iná sa zatiaľ zabávala mimo miesta pôsobenia s milencom.
- videla som lofieť na zadku na jednej lavičke v parku tri učiteľky, a tri triedy škôlky sa voľne pohybovali po parku a preliezkach. Zákonite prišlo k vážnemu úrazu.
Sú družinárky, ktoré majú oči všade na stopke, iné sa bavia v hlúčiku, ak sa nachádzajú na šk.dvore. Niektoré nosia do triedy svoje súkromné knihy a čítajú im, hrajú šach, píšu domáce úlohy.
Ak sa dieťaťu stane "nehoda", najmä na 1. st., nevysmeje sa mu pred celou triedou, ale vezme ho pokojne von z triedy na WC, kde ho opatrí, umyje, a matke vysvetlí situáciu, ktorá z vďaky za jej prístup k dieťaťu prinesie učiteľke na druhý deň milú pozornosť. Tento ľudský prístup sa zo škôl vytráca.
- učiteľ si udrží disciplínu, ak má prirodzenú autoritu, preto som za talentové skúšky na pedagogické smery
- úctu si musia zaslúžiť, sami o ňu prišli svojou ľahostajnosťou k žiakom a rodičom po 89, niektoré učiteľky nevedeli prežiť po zmene režimu, že niektoré deti majú drahšie tenisky, to som podala veľmi zvláštny príklad, ale pravdivý. Na otázku bývalej kolegyne, ako sa vám dnes učí, dostala odpoveď "za tento plat máme učiť?" Prečo sa začali porovnávať so začínajúcimi podnikateľmi? Mohli odísť zo školstva a pootvárať si obchody, súkromné školy, rekvalifikovať sa...a netrápiť sa v škole.
Toto bolo zlomové obdobie, kedy učitelia nezvládli situáciu. V mojich očiach zlyhali.
Je rozdiel v kvalite príprav. Ak učiteľ začne na žiakov vrieskať, začnú aj oni. Ak bude rozprávať tichšie, musia zákonite stíchnuť, aby ho počuli.
- kto sa dá zničiť, bude zničený, koleduje si o to sám. Treba si určiť hranice.
Táto situácia sa ťahá dnes od ZŠ po VŠ. Preto k tejto situácii pristupujem vlažne. Je obrovský rozdiel medzi slovenskými školami a českými. Pýtam sa, prečo?
Budem rada, ak mi niekto odpovie. Stredná škola na SK sa niekedy rovná učňovke v CZ. Stredná škola v CZ je oproti SK ú s t a v. Učiteľ má ruku na kľučke, keď zvoní. Tu sa vynechávala jedna celá vyučovacia hodina z dvojhodinoviek, pretože si robili učitelia v pracovnom čase fušky po kabinetoch.
Rovnako dnes sa robia fušky po kabinetoch na katedrách, čítam to v diskusiách, dokonca menujú ľudí, tých ľudí poznám, okrem toho píšu články, naháňajú peniaze, ale tie budú naháňať i tak, aj po zvýšení platov, každý z nich má niekoľko aktivít v branži, a študenta má v paži. Nie je tomu tak samozrejme všade. Pod toto sa podpísal Pavol Rusko zvýšením počtu študentov v ročníkoch, aby znížil nezamestnanosť. "Politik." Tak si povedali vyučujúci na VŠ, pri týchto počtoch študentov máme učiť? Za ten istý plat?
Dieťa chcelo ísť na ŠVOČ-ku. Nemohlo sa prihlásiť, pretože bolo samo, a vraj bol potrebný min. počet troch v ročníku alebo z odboru. Čo dodať? Lenže v ročníku ich bolo málo. Zúčastnilo sa rok predtým, asi to malo pokryť celé štúdium.
My sme mali vždy písomnú a ústnu časť skúšky. Dieťa iba vo forme testov, nikdy nebola ústna. A išlo o odbor, kde je potrebné pripraviť na prax človeka aj po rétorickej stránke, pred verejnosťou. Prednáškové činnosti. Totálne demotivujúca katedra. A keď si pomyslím, že títo ľudia pôjdu do štrajku, je mi z toho priam nevoľno.
A takto nejako sme dospeli k dnešnému stavu školstva. Ale biedu tú netrú iba učitelia, ak ju vôbec trú oproti ostatným ľuďom.
P.S. Mnoho študentov sa zapíše na jazyky na ped. fakulty. Školu absolvuje zadarmo, naučí sa jazyk za štátne, a už pri zápise vedia, že nikdy nebudú učiť, ale pôjdu pracovať do súkromného sektoru, kde by bez diplomu neuspeli. A tam nikoho nezaujíma, o aký diplom ide, ale že ho má.
Neviem, či je už v dnešnej dobe na slovenských školách jazykárov dostatok. Ale špeciálne týchto by som prijala na fakultu iba pod podmienkou zaviazania sa odučenia napr. 15 rokov. Inak nech sa poberie zo školstva kade ľahšie, kým ním ešte neprejde. Pretože idú na štúdium iba z púhej vypočítavosti. Za dane všetkých.