Tu Ti asi nikto nedá jednoznačnú odpoveď.
Ak chceš usporiť, tak si zober kalkulačku a počítaj (ja Ti poskytnem zopár čísiel).
Ak chceš vylepšiť vzhľad domu a iný pocit v byte tak uvažuj v inej rovine, ale tiež počítaj.

Tie čísla ! --- Náklady na 1 GJ vo vlastnej kotolni sú 450 Sk pri tohtoročných cenách (+ - menej ako 10 Sk). Porovnaj si cenu vášho CDT pre rok 2007 (ak ju nevieš, tak ju nájdeš na stránke URSO-rozhodnutia) s cenou vlastnej kotolne a máš jedno kritérium.
Druhým kritériom sú náklady na prípravu 1 m3 TÚV. Vlastná kotolňa potrebuje 0,265 GJ na prípravu 1 m3 TÚV. Tebou uvádzaná hodnota 0,3821 GJ na 1 m3 TÚV je príliš vysoká (nezmýlil si sa ?). Ak je napríklad cena 1 GJ CDT 620 Sk, tak je rozdiel 117 Sk/m3 TÚV v prospech vlast. kotolne. (CDT má zákonom-vyhláškou stanovenú hodnotu 0,3 GJ/m3).
Pri týchto číslach návratnosť investície kotolne je 4-6 rokov (závisí to od ceny kotolne). V týchto číslach nie sú však zahrnuté prípadné náklady na údržbu (to si žiada údaje aspoň za 10 rokov).

V prípade zateplenia by bolo prospešné, ak by niekto kto má zateplený dom poskytol seriozne údaje.

Precital som si cele toto forum,vsetko to znie velmi pekne a predpokladam,ze vlastna kotolna je fakt aj citit na penazenkach znizenymi poplatkami.
Ako som uviedol,CDT nam vybudoval vymennicku tepla,ktorej je ale on sam majitelom.Predpokladam a myslim,ze spravne,ze by pozadoval pri odpojeni sa od CDT nielen "pokutu" na zaklade vyhlasky 505/2006 ale aj naklady vynalozene na spomenutu vymennicku(za ktoru sme vlastne neplatili nic),ktora je v prevadzke vlastne len jeden a pol roka.Myslim,ze CDT uz o pripravovanej vyhlaske v case ,ked spustil do prevadzky spomenutu vymennicku,musel vediet a tou vymennickou nas vlastne k sebe este viac "priklincoval"(neviem tomuto kroku z jeho strany inac vynadat).

Je to tak, dodávateľ si naúčtuje ekonomicky oprávnené náklady v zmysle vyhl. č. 505/2006 ale sú tu aj iné problémy, ktoré treba zvážiť. Napr. ak sa chystáte zatepliť dom, zákonite dôjde k úspore energie na vykurovanie (ÚK). Takže pri výpočte efektívnosti investície do vlastného tepelného zdroja treba počítať so spotrebou zníženou o túto úsporu. Je jasné, že efekt vlastnej kotolne sa zníži práve o cenový rozdiel vychádzajúci z tejto úspory. Merná spotreba tepla na prípravu TÚV je naozaj vysoká, ale s tým sa dá v budúcnosti niečo robiť. Takže si to treba riadne spočítať, (najlepšie , aby to urobil nestranný odborník) a potom sa kvalifikovane rozhodnúť, čo je pre vás efektívnejšie: zatelenie, vlastná kotolňa alebo vám finančný zisk prinesú obe realizácie.

Tak som si pozrel,akym sposobom sa vlastne pocita ta merna spotreba tepla,je to vlastne podiel spotreby tepla na vykurovanie/(zastavana plocha x pocet vykurovanych podlazi)-je to udajne podla SEA,samozrejme,ze takto vyjdu uplne ine cisla.Co sa tyka samotneho vypoctu,je v tych vyuctovaniach totalny chaos-fix,variable,rozdelene este na obdobia podla zmeny ceny plynu.Fakt niekedy rozmyslam,ci vie vobec dotycny uctovnik,co to vlastne rata
Niekde som tu na porade.sk cital cifry merneho tepla na tehlovom bytovom dome postavenom niekedy v 63-om.Boli tam uvedene hodnoty od roku 1998(0,54GJ/m2) az po rok 2007(0,27GJ/m2),ked sa vo vyuctovani uz prejavilo zateplenie vykonane niekedy v roku 2005.
Dnes som rozpraval so zastupcom CDT,takze mi bolo povedane,zeby sme zaplatili aj tu vymennicku (cca 450 000,-Sk).Takze nase vstupne naklady na kotolnu by sa poriadne presvihli (cca aj s "pokutou" 2 850 000,-).
Je skutocne tazke rozhodovat sa,dufam,ze sa rozhodneme spravne.
Dakujem vsetkym,ktori sa k mojej otazke vyjadrili.

No pri týchto číslach si myslím, že jedna alternatíva Ti vypadne a to vlastná kotolňa.

Ale odporúčal by som Ti, aby ste s tou TÚV niečo robili. Ak už vám CDT vybudoval výmeničku, tak by ste mu mali pripomenúť aby dodržal normatívne ukazovatele na prípravu TÚV stanovené v Prílohe č. 2 Vyhlášky č. 328/2005. Ale najprv si over, či tá hodnota 0,3821 GJ/m3 je v poriadku (porovnaj to s hodnotami v uvedenej tabuľke), zistí aký je rozdiel a tým argumentuj.

PRÍL.2

Normatívne ukazovatele spotreby tepla

a) Normatívne ukazovatele spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v mieste spotreby sú tieto:
Spotreba teplej .... ..Normatívny
úžitkovej vody na .... ukazovateľ
osobu za rok [m3] ... spotreby tepla [GJ .m-3]
16 a viac ...... 0,270
do 16 ....... 0,275
do 15 ....... 0,282
do 14 ....... 0,290
do 13 ....... 0,298
do 12 ....... 0,309
do 11 ....... 0,321
do 10 ....... 0,335
do 9 ...... 0,353
do 8 ....... 0,375
do 7 ...... 0,404
do 6 ...... 0,442

b) Normatívne ukazovatele spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody mimo miesta spotreby sú tieto:
Spotreba teplej.... Normatívny
úžitkovej vody na.... ukazovateľ
osobu za rok [m3].... spotreby tepla [GJ.m-3]
16 a viac .... 0,300
do 16 ...... 0,307
do 15 ...... 0,316
do 14 ...... 0,326
do 13 ...... 0,338
do 12 ...... 0,351
do 11 ...... 0,367
do 10 ...... 0,386
do 9 ...... 0,410
do 8 ...... 0,439
do 7 ...... 0,477
do 6 ...... 0,527

Odpoveď na príspevok Juliana
Normatívne ukazovatele spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v mieste spotreby sú pekné veci, ale nezohľadňuje zimné a letné obdobie. Je predsa veľký rozdiel cez zimu, keď teplota vody na prípravu TÚV má 5 st. C a má sa zohriať na 50 st. C, potom bude spotreba energie iná ako v lete keď je teplota vody 20 st. C a má sa zohriať na 50 st. C. Naša spotreba tepla sa pohybuje v rozmedzí 0,34 – 0,39 GJ/m3 v závislosti od ročného obdobia. Máme výmenníkovú stanicu v obytnom dome. Spotrebu TÚV na osobu som odhadol na 9 m3 za rok, nakoľko vôbec nepoužívame osobomesiace pri vyúčtovaní.

S tou teplotou studenej vody v lete a v zime sa veľmi veľmi mýliš.

Prosím, špecifikuj v čom, lebo mi z kohútika táto studená voda tečie aj v lete aj v zime. A údaj o spotrebe tepla na úpravu TÚV mám z faktúr každý mesiac.

[quote=Julian;569827]Ale odporúčal by som Ti, aby ste s tou TÚV niečo robili. Ak už vám CDT vybudoval výmeničku, tak by ste mu mali pripomenúť aby dodržal normatívne ukazovatele na prípravu TÚV stanovené v Prílohe č. 2 Vyhlášky č. 328/2005. Ale najprv si over, či tá hodnota 0,3821 GJ/m3 je v poriadku (porovnaj to s hodnotami v uvedenej tabuľke), zistí aký je rozdiel a tým argumentuj.

Julian, s tými mernými spotrebami je to veľmi diskutabilné, teda tá záležitosť, že kto vlastne nesie "vinu" alebo ak chceš tak zodpovednosť za vysokú mernú spotrebu. Najskôr si však treba ujasniť, z akej spotreby vody bola táto merná spotreba vypočítaná. V zásade musí platiť, že ak bolo teplo merané na vstupe do zariadenia na ohrev vody, do výpočtu sa musí vziať spotreba vody meraná tiež na tom istom mieste, teda na vstupe do zariadenia na ohrev vody, nie spotreba nameraná užívateľmi bytov, lebo aj s tým sa často stretávam. Ak je v dome výmenníková stanica a všetko funguje ako má, tak takto určená vysoká merná spotreba je predovšetkým odrazom zlého technického stavu vnútorných domových rozvodov (zlá tepelná izolácia, ak vôbec nejaká na rozvodoch TÚV je) a z toho plynúce vysoké tepelné straty z cirkulácie TÚV. Dodávateľ tepla, resp. prevádzkovateľ VS môže pre zníženie spotreby tepla na prípravu teplej vody urobiť nasledovné:

- upraviť výstupnú teplotu na 52 až 53 st. C
- upraviť časový režim cirkulácie
- zabezpečiť, aby výmenník tepla nebol zanesený kalom alebo vodným kameňom.

Ak aj napriek týmto opatreniam bude merná spotreba tepla vysoká, môže to byť len v dôsledku vysokých tepelných strát vo vnútorných rozvodoch TÚV.

K normatívnym ukazovateľom spotreby tepla, ktoré si uviedol: tieto ukazovateľe neslúžia na to, aby sa odberateľ dožadoval ich splnenia, ale pre overovateľov hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení. Ak teda dodávateľ (výrobca) tepla neplní tieto ukazovateľe, overovateľ to zohľadňuje vo výpočte hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, teda aj predmetnej VS. Ten je potom povinný premietnuť určenú nehospodárnosť v kalkulácii ceny tepla. Teda nadnormatívna strata tepla je zohľadnená v maximálnej cene tepla stanovenej ÚRSO. . Ak je na danej VS vysoká merná spotreba odberateľ by si mal predovšetkým overiť, či táto nadnormatívna spotreba bola zohľadnená v hospodárnosti prevádzky danej VS (uvádza sa v protokole o overení) a následne, či bola premietnutá aj do kalkulácie ceny tepla. Takto to funguje.

Ahoj Jumil!
Ja som mal na myslí to, že v lete netečie 20 st. studená voda a v zime tiež nie 5 st.. Meral si to ? U nás je teplota studenej vody v rozsahu 8-11 st.C po celý rok (momentálne je 8,9 st.C). Nevylučujem, že u vás to tak môže byť, ale ak to je, tak je to podľa mňa extrém. Zbytočné sú slová- stačí to pomerať.

Jumil máte zaizolované potrubie TUV v stúpačkách - lebo niekedy idú potrubia v tesnej blízkosti a studená voda sa ohrieva od teplej a vtedy sú aj straty v ohreve TUV .

Teraz má teplota SV tiež 9 st. C, ale ešte nie je dlhodobo zima a v januári ešte poklesne. Tých 9 st. C je v byte, môže byť skreslených neodberom vody v iných bytoch, ale vymeničku máme najbližšie k prívodu SV do domu. Naša pitná voda je z nádrže a vonkajšia teplota ju vždy oplyvňuje.

Náš bytový dom má 64 bytov. V spoločných priestoroch za to ručím, že máme izoláciu v poriadku, ale v bytových stupačkách nemám istotu hodine po kontrole, že všetko je v poriadku. Veď to väčšina z nás pozná.

[QUOTE]=Adam xx;570321]S tým súhlasím. Preto som sa pýtal Jumila, či sa nezmýlil. Nepoznám síce presne prevedenie odovzdávacej stanice na TÚV, ale predpokladám, že je tam merač tepla a prietokomer. U nás bola merná spotreba za roky 2001-2005 od CDT vždy okolo 0,34 GJ/m3 TÚV v byte (bez výmeničky). CDT vykazoval 0,3 GJ/m3 TÚV v mieste prípravy (v kotolni) čo odpoveda tabuťkovej hodnote vo vyhláške.
Výmenička by mala vylúčiť prípadné straty mimo objektu, preto sa mi zdá ta hodnota vysoká a ak je príprava TÚV považovaná za "prípravu v mieste" tak je aj dosť "odskočená" od tabuľkovej hodnoty.
V inej téme "Meranie TÚV na vstupe" väčšina príspevkov bola v tom duchu, že takéto meranie tie straty vylúči.
Ak sú údaje Jumila reálne, tak sa zdá, že investícia 450 000 Sk nepriniesla bohvieaký prínos.

Aj s týmto súhlasím, hoci 52-53 st. C je zbytočne vysoká. (Zvýšenie o jeden st. C predstavuje zvýšenie ceny 1 m3 TÚV asi o 10 Sk pri cene 620 Sk/GJ; pri vlastnej kotolni to predstavuje 0,5 m3 plynu).

K tomu sa neviem kvalifikovane vyjadriť, ale domnievam sa, že normatívne ukazovatele niečo hovoria. U nás pri príprave TÚV vo vlastnej kotolni ich plníme aj so značnou rezervou, preto sa domnievam, že by to malo platíť aj v ostatných konkrétnych prípadoch.

Julian tých 52 až 53 st.C je myslených na výstupe zo zariadenia na ohrev. Súhlasíš so mnou, že v dome s rozsiahlejším rozvodom nutne dochádza k tepelným stratám, takže na výstupe z výtokových armatúr ma TÚV o 5 až 6 st. C menej, pričom je nutné zo zákona dodržať teplotu na výtoku min. 45 st., čo mnou vyššie uvedená teplota garantuje. Samozrejme vždy závisí od viacerých okolností: rozsiahlosť distribučného rozvodu, spôsob cirkulácie, systém ohrevu, ohrev bez akumulácie, s akumuláciou, atď. Mal som možnosť prepočítavať účinnosť výroby niekoľkých stoviek tepelných zdrojov a ver, že údaje sa veľmi rôznili napriek tomu, že systémy prípravy aj veľkosť odberu boli podpobné. V zásade však domové výmenníkové stanice majú údaje výrazne lepšie, ako domové kotolne. Je to tak preto, že účinnosť samotného výmenníka je podstatne výššia, ako účinnosť plynového kotla (okrem kondenzačného). Netreba tiež zabúdať na hygienické teplotné minimum kôli Legionele, resp. na termickú dezinfekciu rozvodov TÚV aspoň 1 x týždenne. Znižovanie mernej spotreby tepla, či už na vykurovanie, alebo na prípravu TÚV má tiež svoje hranice, a nemožno z toho robiť preteky o dosiahnutie čo najnižšej hodnoty za každú cenu.
S tým zvyšovaním cien a spotrieb plynu to máš pomýlené, takže sa nad tým skús ešte raz zamyslieť. Možno prídeš na iné čísla. Ak by si mal mať na ohriatie 1 m3 vody o jeden st. C spotrebu 0,5 m3 plynu, tak by na ohrev 1 m3 vody z 10 st. C na 50 st. bolo potrebných 20m3 ZP, čo pri výhrevnosti paliva 34 MJ/m3 a účinnosti tepelného zdroja 92 % predstavuje merná spotrebu tepla 0,64 GJ. Potom to ale nekoršponduje s tvojimi výrokmi o Vami dosahovanej mernej spotrebe na prípravu TÚV.

Začnem od konca. Ak uvádzam nejaké čísla, tak len málo z ních sú teoreticky vypočítané. Písal som na inom mieste ako nám projektant vyrátal spotrebu plynu pre náš konkrétny prípad a aká je realita (odchýlka cca 25%).

A teraz ku konkrétnym číslam. Tých 0,5 m3 plynu som odsledoval a nie vypočítal. Po spústení kotolne realizátor nastavil príliš horúcu vodu (sami uživatelia pripomienkovali, že je to moc). V lete keď sa nekúrilo, tak sme po týždni postupne znižovali teplotu TÚV o 1 st. C a sledovali spotrebu plynu. Tak sme znížili teplotu postupne o 4 st. C a tie predstavujú zniženie spotreby plynu o 2 m3 (presne 1,86 m3). Nebudem sa dohadovať či je to tak, alebo nie, nebudem to ani prepočítavať ale v lete si to ešte ráz odskúšam a potom Ti poviem, či som sa mýlil. V lete to vyzeralo takto: Jún- 1034 m3 plynu a 134 m3 vody; Júl 991 m3 plynu a 127 m3 vody; August 1063 m3 plynu a 142 m3 vody- to sú skutočné čísla.
Ďalej dosť veľký vplyv na merné teplo má spotreba TÚV (ako to vidieť z predchádzajúcich čísel)- to som tiež odsledoval nie vyrátal.

Iste vieš, že moderné kotolne už majú v programe zabudované cyklické zvýšovanie teploty TÚV proti tej "legionele" a ostatanej "havädi", ako aj "precvičovanie" ÚK v čase nečinnosti.

Keď sme sa rozhodovali pre kotolňu tak sme hlavne počítali a teraz sledujeme všetko čo sa okolo toho deje, aby sme vedeli povedať, či sme sa neprepočítali. Zatiaľ to vyzerá dobre, ale ako píše Slavica čas ukáže....

Počúval som debatu v SRo k tejto problematike, keď sedeli proti sebe dvaja odborníci v tejto oblasti; jeden bol za a druhý proti a porovnával tie naše parametre s tam prezentovanými. Odchýlky boli minimálne, takže som sa utvrdil v tom, že nie sme "vedľa".

Z tvojich príspevkov je vidieť, že máš z tejto oblasti veľa skúsenosti, preto by bolo vhodné ak by sa aj dostali na svetlo. Mňa by napríklad zaujímalo aká je ekonomika pri výrobe TÚV, keď je takmer prietokový ohrev (náš prípad- 500 l zásobnik pre 32 bytov, alebo akumulačný. Pýtam sa preto, lebo vyššie spomínaš hospodárnosť pri kondenzačných kotloch (tie máme) ale v našom prípade si myslím, že v čase prípravy TÚV nejdú v kondenzačnom režime ( v čase keď sa ohrieva voda tak teploty na výstupe z kotla sú od 63 do 78 st. C a teplota vrátnej vody je tak okolo 10-14 st menej).
Tiež by ma zaijímali dôvody prečo by nemali sedieť smerne čísla uvedené v prílohe vyhlášky.

AdamXX ma nepriamo donutil niečo poštudovať ohľadom kondenzačných kotlov(KK). Podľa toho čo som našiel, tak som vlastne zistil, že máme minimálne dva parametre, ktoré by pri KK nemali byť v tepelnej sústave zabudované a to termostatické ventily a štvorcestné miešacie armatúry.
Z toho vlastne vyplýva, že ani PRVN. Potom rozúčtovanie by sa malo uberať asi v takom duchu ako sme sa bavili v téme "Meranie a rozpočítanie ......" v príspevkoch od 274 do 300.

Neviem a asi ani nikdy sa nedozviem aký vlastne máme prínos z KK, ale ak sa dá oprieť o nasledujúci citát tak nie veľký, lebo žiadalo by sa kúriť nižžšou teplotou cez plne otvorené radiátory a teplotu v dome regulovať kotolňou.

Tu je citát:

" Pri vykurovacom systéme treba voliť väčšiu plochu vykurovacích telies, z čoho vyplýva, že na spätnom potrubí zo systému bude nižšia teplota vody. Využitím vzniknutého vyššieho teplotného spádu sa môže maximálne zhodnotiť prednosť kondenzačného kotla. Jeho účinnosť závisí od teploty v spätnom potrubí, pri 45 °C je účinnosť kotla 101 % a za daného stavu pracuje ako kondenzačný. Vykurovací systém s kondenzačným kotlom by sa mal navrhnúť ako nízkoteplotný. V systéme potom nemožno uplatniť štvorcestné miešacie armatúry, termostatické hlavice, obtokové ventily, prepojené rozdeľovače a zberače a systém sa nesmie skratovať pevným ani čerpadlovým prepojením."

Prešla som si celú diskusiu a stále neviem, ako ste prišli na to, koľko GJ potrebujem na 1 m3 TÚV. Normatívne ukazovatele sú orientačné (ako uvádzate), tak z akých hodnôt mám vychádzať, ak si to chcem prepočítať.

Ja som to určite niekde písal ako sme sa k tomu dopracovali, ale nie je problém to zopakovať.

1. Ak chceš presné čísla, tak potrebuješ k tomu jeden merač tepla na potrubie na ohrev vody. Vodomer máš, takže vieš koľko TÚV sa vyrobilo. Z merača tepla máš údaj množstva GJ. Jednoduché, ale náklady navyše (cena merača a povinnosť ho každých tuším 6 rokov overovať). Toto nám odporúčal projektant - odmietli sme to.
2. Teraz stanovujem náklady nasledovne: v lete keď sa nekúri sledujem spotrebu plynu a spotrebu TÚV. Z toho mi vyjde koľko plynu potrebujem na 1m3 TÚV.(V našom prípade to bolo za celé obdobie keď sa nekúrilo 7,662 m3 plynu na 1m3 vody v dalších dvoch to bolo 8,014 a 8,366 m3 plynu/na 1 m3 vody- tieto mali nastavenú teplotu o 1 st C vyšiu). Na to má vplyv aj spotreba TÚV- u nás 1766 m3/rok a v dalších 1528 a 1525 m3.

[quote=Julian;626385]Ja som to určite niekde písal ako sme sa k tomu dopracovali, ale nie je problém to zopakovať.

1. Ak chceš presné čísla, tak potrebuješ k tomu jeden merač tepla na potrubie na ohrev vody. Vodomer máš, takže vieš koľko TÚV sa vyrobilo. Z merača tepla máš údaj množstva GJ. Jednoduché, ale náklady navyše (cena merača a povinnosť ho každých tuším 6 rokov overovať). Toto nám odporúčal projektant - odmietli sme to.

Tiež nemáme merač tepla na potrubie na ohrev vody. Máme len plynomer a vodomer, takže predpokladám, že budem postupovať tak, ako uvádzaš v bode 2. To znamená, že podľa tohto, čo píšeš teraz asi nezistím náklady na ÚK a na TÚV, keďže neviem údaj množstva GJ. Musím si to prepočítať v lete, keď nebudeme kúriť a tak, ako si popísal. Teraz by som mohla asi približne percentuálne prepočítať na základe predchádzajúcich spotrieb, koľko bol pomer medzi ÚK a TÚV. Ale to mi moc nepomôže, pretože sme rozbehli teraz od decembra kotolňu a myslela som si, že dokážem na základe mesačnej spotreby prepočítať samozrejme približne spotrebu ÚK a TÚV. Ale asi nie. Ešte sa v tom všetkom len orientujem.