Profesionálne to nie je. Ale nič nepíšete o manželovi,ako sa on k tomu stavia,...nie je predsa nesvojprávny aby si vedel urobiť "poriadok"so ženou o ktorú nemá záujem. A ak záujem má nič nezmôžete....jedine mu pobaliť kufre"a povedať mu ,že nech ide tam kde ho srdce ťahá,to by ho možno trochu prebralo z poblúznenia.
Dopln.pre zúfalú manželku
Z vlastnej skúsenosti vám napíšem,žila som 16 rokov s alkoholikom a neverníkom mala som dve malé deti....a preto aby som udržala rodinu,znášala som všetko to poníženie a ja dokonca aj bitky....naivne som si myslela,že sa zmení a že to robím pre dobro našich detí......opak bol pravdou....ten chorý vzťah zanechal stopy nielen na mojom zdraví,ale aj na našich deťoch.....stratili sme roky života s človekom,ktorí nás nemal rád a nevážil si ani seba..""..niekedy je ozaj lepšie nechať odísť čo odísť chce"".
......preto som radila to vyššie napísané......ak je inteligentnejší ako ten môj,tak sa snáď spamätá".....ak nie,aj tak sa raz niekde poberie....

Zachovanie a neporušiteľnosť vášho manželstva spočíva predovšetkým na vašom manželovi.
Musíte si o tejto záležitosti pohovoriť predovšetkým s manželom, aby nedošlo k zbytočnému upodozrievaniu z nevhodného správania manželovej psychoterapeutky.
Pri terapiach často dochádza k situácii, že pacient sa naviaže na terapeuta zvyčajne opačného pohlavia a pociťuje citové vzplanutie.Terapeut je povinný veľmi uvážene ku klientovi pristupovať, niekedy výnimočne môže takéto citové vzplanutie použiť aj v rámci požadovaného úspechu terapeutickej liečby. Je dôležité, či reakcie terapeutky nie sú odpoveďou na primárne požiadavky klienta.
Prečítajte si ETICKÝ KÓDEX PSYCHOTERAPEUTOV, ktorý pojednáva aj o vzťahoch medzi terapeutom a pacientom, v bode ktorý vás zaujíma.
Ak nadobudnete podozrenie z neetického chovania terapeutky vášho manžela, môžete podať sťažnosť na etickú komisiu, ktorá sťažnosť prešetrí a môže postupovať podľa disciplinárneho poriadku.

Určite to už nemá s profesionalitou nič. Ale ako sa hovorí, treba si vypočuť názor aj druhej strany, teda manžela. Ak nemá záujem, netreba na terapeutku reagovať. Alebo dať jej najavo, že to už preháňa.

samozrejme že to nie je normálne... a manžel čo na to hovorí, ako sa k tomu stavia..

Nie je určite reálne možné /nehovoriac o profesionalite/, aby takýto aktívny kontakt udržiavala s každým pacientom, ktorý ukončí pobyt v štátnom zariadení a vráti sa do domáceho prostredia. Ak mu denne píše, že ho miluje... možno by sama potrebovala nejakú psychoterapiu.
Ak to manžela obťažuje, stačí zmeniť si tel. číslo... Ale ak nie...

Prestal piť? Drží sa? pomohla mu?
To považujem za dôležitejšie, ako to, že ho prenasleduje zamilovaná terapeutka.
Aj keď som mimo témy a očakávam mínusky.

Žeby tam už nešlo o profesionalitu, ale o nejakú citovú väzbu? Veď sa opýtaj na to manžela.

Ak manzel ukoncil liecbu, zial, nemozete povazovat tohto cloveka za profesionala, ale jej vztah k vasmu manzelovi je uz sukromny.

Rozhodujuce slovo by mal mat vas manzel, s him b y ste mali situaciu riesit, lebo ked aj on bude opatovat jej city, zial, nic s tym neurobite.

Terapeutka manzelovi nedavala ziadne lubostne navrhy pocas jeho liecenia, aspon o tom nepisete, nie je preto dovod to riesit v ramci jej profesneho posobenia.

Laska si nevybera ani miesto, ani cas.

Ak by sa potvrdilo, ze terapeutka zneuzivala situaciu manzela a mala nemiestne navrhy pocas jeho liecenia, vtedy mate narok to riesit v ramci jej profesie.

navštívila by som jej šéfa - riaditeľa zariadenia a žiadala by som terapeutku vymeniť, povedala by som o celej situácii

Pani, Vy to s nim mate ťažké, však? Ak nie alkohol tak nevera... Z kaluže do blata. Dobrý boj vediete veru. Hoci odpoveď má byť viac o faktoch ako o názoroch; predsa len pre Vás by bol najlepši nejaký koníček. Želám veľa šťastia a hlavne pokoj v srdci