Nevie nikto poradiť. Nestretli ste sa s takýmto prípadom. Prosííím.

Rada by som napísala niečo povzbudivé, ale vyzerá to tak, že ručiteľ si nepomôže. Keď to vyplatí, môže potom súdnou cestou vymáhať svoju škodu od dotyčnej osoby. Veľmi, veľmi dobre si treba rozmyslieť, komu a či vôbec ísť niekomu ručiť.

Najhoršie na veci nie je ani to, že treba zaplatiť, ale narastajú úroky. V tejto chvíli jej síce nemajú čo zobrať, ale do smrti bez práce a príjmu nebude a úroky sa vyšplhajú do neskutočných výšok .Peňažné ústavy sú dosť bohaté na to, že si počkajú. Niekedy až do dôchodku. Najlepší spôsob ako sa dostať z najhoršieho je zaplatiť, pretože neskôr to bude podstatne drahšie.

Ja sa ale opýtam takúto záležitosť - kde je jej kamarátka a čo jej rodičia? Veď sa nemohla stratiť zo zemského povrchu. Ja viem, odišla pracovať do zahraničia, čiže ona korunky má a užíva si ich. A tu chúďa ručiteľka musí platiť.

Ďakujem poraďákom , že sa ozvali. Ja som tiež toho názoru , že treba čo najrýchlejšie zaplatiť. Aby tie úroky nenarastali. Je to smutné , že mladí ľudia
majú takéto sťažené podmienky aby sa odštartovali do života. Hlavne keď je málo pracovných príležitostí.Treba si všetko radšej dvakrát premyslieť a raz konať, keď také niečo chcú urobiť. Nie som si moc istá, ale mne sa zdá , že sa dá aj poistiť pre prípad splácania počas nezamestnanosti.Nevie niekto niečo o takom poistení? Poradíte aj iným. Ktovie ako je to s tou zodpovednosťou , keď je ona v zahraničí. A čo keby sa nechcela vrátiť? Treba sa jej asi povyhrážať súdom , alebo Interpolom. No má to dievča ponaučenie nadosmrti. Už v živote asi nepôjde ručiť aj keby mala milion.

Fragaria, nedá mi, aby som na Teba nezareagovala. Obávam sa, že Tvoj obranný pancier buduješ na naivite. Je to presne tak s tou zodpovednosťou, ako Ti napísala Zita 4. Nemáš pocit, že priateľka, ktorá odišla do zahraničia nie je žiadna husička? Ona Ti len tak nenabehne na žiaden Interpool, ani nič iné. Možno mala tento plán od samého začiatku, a ručiteľku si vybrala veľmi starostlivo. Nič z toho čo píšeš celkom určite nefunguje. Ostáva jej alebo zaplatiť, alebo stretávky s exekútormi. Ani jedno, ani druhé nie je nič moc. Lenže každý sme strojcom svojho štasťia, a Tvoja priateľka sa kruto poučila na vlastných chybách. Nad Tvojou poslednou vetou veľmi premýšľam. Pripadá mi, akoby jej ručenie nebolo celkom zadarmo. A to už by bolo o inom.

Fragaria, poznám situácie, keď človek do niečoho upadne,a potom to ľutuje. Slová - treba si najprv premyslieť, či pôjde ručiť, ako mnohí píšu - sú teraz naozaj veľmi zbytočné. Situácia je iná - človek sa ocitol v núdzi a potrebuje z toho výjsť von - a nie výčitky, že to nemal. Sme ľudia a robíme chyby. Mne to nevyznieva, žeby to mala slečna, ktorá je teraz v zahraničí, vopred premyslené. I keď možno nemá v úmysle to splatiť. Asi pred mesiacom som pomáhala písať môjmu ujovi odvolanie sa voči ručeniu - išlo to už zo súdu - a tiež, urobil to pre kamaráta, a teraz sa mu to vypomstilo. Presne aj v tomto prípade je hlavný dlžník v zahraničí, kde pracuje. Takže sme uviedli, že ten a ten pán pracuje v zahraničí, kde poberá príjmy a nie malé, a ujo je poberateľom dôchodku, z ktorého nemôže tento dlh splatiť. Ujova žena je právnička, a text odvolania mal už spracovaný. Súd potom možno vyzve jej rodičov, ktorí budú musieť vypovedať, či ich dcéra naozaj pracuje v zahraničí, ale dá sa to zistiť. Odvtedy som s ujom nebola, ale môžem sa poinformovať, ako to ide ďalej.

Ďakujem , za Vašu odpoveď. Veď ja by som jej tak chcela pomôcť. Lebo som sa vžila do jej situácie. Čo keby sa to stalo napríkad mne a nikto by ma nevedel pochopiť alebo aspoň psychicky podržať. Takýmto deťom treba poradiť čo ďalej robiť. Keď som videla ten papier tak sú tam dosť vysoké úroky 25% a pokiaľ ja viem platiť sa to musí. Suma sa bude len zvyšovať.
Niekto z bezradnosti je schopný si urobiť čokoľvek. Aj my sme boli mladí a robili sme chyby.Možno si ani neuvedomila aké to može mať následky. Keď som s ňou hovorila , tak údajne sa jej už ozvala kamarátka telefónom. Aspoň má nejaký kontakt.A možno že stačí tým deťom vysvetliť aké to môže mať následky. Behačky po súdoch , a tie tiež nie sú zadarmo a daľšie zahrabávanie sa do problémov. Koľko starých sa popáli , nie to ešte takéto
neskúsené a životom neostrieľané deti. Mali prácu a mysleli si že to bude tak stále. Dnes neviete čo bude zajtra , ktorá firma skrachuje a je po ideáloch.
Voľakedy sa nám lepšie žilo, mali sme prácu zabezpečenú a práve keď by ste neboli robili tak by vás zavreli za príživníctvo. A dnes? Rodičia - dôchodci musia koľkokrát pomáhať svojim deťom živiť rodiny. Ale to som sa už rozpísala. Dúfam že to dobre dopadne a že si aj to dievča čo je v zahraničí včas uvedomí čo spôsobilo svojej kamarátke.

Nedá mi nenapísať pár slov.
Neviem koľko si zobrala tá kamarátka pôžičku, odkiaľ to bola pôžička ale z banky asi nie. Banky sú zrejme vľúdnejšie aj čo sa úrokov týka. Je pre ľudí veľmi lákavé získať peniaze rýchlo na čokoľvek. Ale každý by mal zvažovať koľko dokáže splácať, a čo v prípade ak nedokáže splácať.
Pokiaľ kamarátka pracuje v zahraničí... teda ak pracuje, so splácaním pôžičky by problém mať nemala. Veď v zahraničí je aj minimálna mzda oveľa vyššia ako u nás. Robila som daňové priznania ľuďom, ktorí pracujú v Rakúsku, Nemecku, Írsku na robotníckych pozíciách. O tako príjme môžu u nás snívať aj mnohí ľudia s vysokoškolským vzdelaním.
A ešte jeden postreh. V praxi sa stretávam s exekúciami na mzdu. Nebývajú na veľké čiastky. Väčšinou ide o splátkové predaje alebo bezúčelové pôžičky od finančných inštitúcií. Nie bánk. Posledne sa mi dostala do ruky taká, kde bolo požičaných 12 900,- Sk. Z toho 6000,- bolo splatených. Dotyčný bol nezamestnaný a nesplácal. Za pár rokov sa to vyšplhalo na 66 000,-.
Nechcem si predstaviť to príslušenstvo dlhu pri vyššej čiastke.

Áno, aj mne sa zdá. že podľa výšky úrokov sa asi nejedná o bankový subjekt. Ale netreba zúfať, treba sa tomu postaviť, vždy sa nájde nejaké riešenie. Napíšte odvolanie, pokiaľ má tel.kontakt na to dievča v zahraničí, treba ho uviesť, nech naháňajú v prvom rade ju. Ak máte v okolí známeho právnika, určite Vám pomôže. Viete, koľko mladých ľudí poznám, čo sa dalo na ručenie? Ja už nemám mladícky vek , tak sa pozerám na to inak. Ale pravdupovediac, neviem, či by som to urobila aj v mladosti, mám totiž povahu môjho otca, vo všetkom som videla problémy, aj keď neboli, čo mi bolo neraz vytýkané. Ale teraz som rada. A ako sa hovorí " v núdzi poznáš priateľa " - nie všetky priateľstvá sú úprimné. V tomto prípade je tam poriadna štrbina - a to dievča v zahraničí zbabelo ušlo zodpovednosti. No ak sa skontaktovala s Vašou ručiteľkou, pomaly jej to dochádza, že to takto nejde, a napokon je to jej dlh, ktorý musí aj tak ona splatiť, i keby ho zaplatila Vaša mladá kamarátka - súdnou cestou jej ho musí vrátiť. Budem držať päste, aby to dobre dopadlo.

Ďakujem za Vašu podporu.Hneď sa mi zlepšila nálada , že sa aspoň niekto našiel čo má taký názor ako ja.Ja som tiež taký nedôverčivý typ a radšej si všetko dvakrát preverím a potom sa rozhodujem.A som rada, že aj môj syn je v tomto po mne. Tiež mal voľakedy problém , že požičal peniaze a 2 roky ich nemohol dostať. Nakoniec keď si už nevedel rady prišiel za mnou a povedal mi čo sa mu stalo. Išli sme za rodičmi toho dlžníka a oni mu peniaze vrátili.Od vtedy nikomu nepožičia ani korunu.
Ešte chcem dodať, že to bola banka. Mne sa tiež hlava zakrútila keď som videla tie úroky. Ale je to tak. Debet je debet. Tam sú vysoké úroky.

Tiež si myslím, že v prvom rade je dôležité zabrániť narastaniu úrokov z omeškania. Za pokus ale určite stojí kontaktovať banku, resp. poskytovateľa pôžičky a pokúsiť sa dohodnúť na znížení splátok, resp. na úprave splátkového kalendára, niekedy to je možné.
A tiež pre prípad súdneho sporu, treba mať zdokladovanú snahu o zaplatenie, takže odporúčam komunikácie viesť písomne.

dana

Takýchto prípadov je viac. Človek si nechce pripustiť, že JEHO kamaráti by mohli byť tiež takí. Kolegyňa /právnička/ tak naletela spolužiakovi, tiež len náhodou sa stretli keď šla z pojednávania zo súdu a občianku mala, tak mu šla hneď ručiť, veď dobrý spolužiak... Dopadla tak isto, pretože tiež odišiel do zahraničia a je tam už 5 rokov, domov nechodí, žil sám rodičia dali ruky preč od jeho jednaní. Ona slobodná matka s jedným príjmom /muž jej výživné platí nepravidelne/ splácala 2 roky... Takže dnes si treba ozaj rozmyslieť či isť niekomu za ručiteľa. Doba je neistá, môže prísť o prácu... Niekedy to nebolo také, každý mal prácu, kto nerobil bol stíhaný za prižívnictvo, ale dnes príde o prácu tak robotník ako vysokoškolák. To viem z vlastnej skúsenosti. Potom zistí, že kamarátov akosi nemá. Niet kto pomôcť... Takých prípadov je veľmi veľa... Žiaľ každý sa učí na vlastných chybach.
Odporúčam splácať najviac ako sa dá čo najskôr. Čím skôr tým menšia suma úrokov narastie. Písomnú dohodu s bankou určite urob.

Ja by som urobila nasledovne:
- list banke, ze je nezamestnana, ze nema z coho splacat,
- oznamenie "kamaratke", ze nech urychlene plati, resp. zaplati,
- navsteva rodicov "kamaratky".
Mozno "kamaratka" ani nevie, ze to pytaju od rucitela - mne sa to stalo este za sociku, menila som robotu, zabudla som zaplatit dve splatky a hned doslo rucitelom na splacanie. Je mozne, ze maju tento isty system stale, mna vtedy ani neurgovali, rovno to poslali rucitelom.
Ked nic nepomoze, tak uz iba splacat, bohuzial. Lebo rucenie je rucenie, poznam pripad, ked mladenec oblbol kolegov tak, ze mu splacaju pol miliona a on sa zasiva. A navyse je to exekucia, takze im moc nezostava na zivobytie.