To je skôr otázka pre túto konkrétnu osobu .Do ods.1 písm.c/ patria auditori, daňoví poradcovia, lekári, advokáti, vyplýva to aj z odkazu č. 26. Či si architekt uplatňuje autorské práva na svoje projekty, na to musí odpovedať on. Možno to bude zložitejšie, ak vykonáva aj iné činnosti, na ktoré síce nepotrebuje klasickú živnosť, ale ani nemajú súvis s autorskými právami ....

No ja by som si radšej urobila živnosť. Bude ho to stáť 1000,-sk kolok, ale nič neriskuje, účtovníctvo si aj tak musí viesť...

Výkon povolania architekta nie je živnosťou podľa zákona o živnostenskom podnikaní. Architekt podniká na základe osobitného predpisu a to je zákon o autorizovaných architektoch a stavebných inžinierov.
Takže jeho príjem je príjmom z podnikania podľa §6 ods.1 písm.c Zákona o dani z príjmov.

V odkaze č. 26 k ZDP je uvádzané: napríklad. Preto tam nie sú uvádzané všetky možné úpravy samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej podľa osobitných predpisov.
V praxi sa stretávam s prípadmi klasických zmlúv o dielo s architektami.

Nemyslím si, že by to bolo riešením, nakoľko AA (autorizovaný architekt) má oprávnenie činnosť vykonávať a má aj iniciály na uvádzanie registra, do ktorého je zapísaný a teda splnené všetky podmienky na vstup do zmluvných vzťahov a prípadnú fakturáciu.
Rovnako nie je problém s účtovaním predmetnej činnosti.

Ak študent - architekt skončí školu, nieje ešte autorizovaný, ale potrebuje sa nejako živiť, má si založiť živnosť, alebo na základe čoho môže samostatne pracovať, kým bude autorizovaný?

Niektoré činnosti sú riešené aj v živnostenskom zákone a sú živnosťami. Na ŹÚ poradia ... Je dobré si potom naštudovať, aj k čomu ho ŽL oprávňuje.

Super... dakujem vam vsetkym za pomoc....

Ešte doplním podľa konkrétnej osoby.

Táto osoba je v advokátskej komore a má príjmy ako advokát.
Táto istá osoba má aj živnostenský list a robí poradenské služby v oblasti podnikania.

Na dverách svojej kancelárie má dve tabuľky.

V dańovom priznaní typ B vyplní dva riadky, ktoré sa jej spočítajú do jedného čiastkového základu dane.

Predpokladám, že vedie dva účtovníctva a má na tento účel zriadené aj dva bežné účty.

apo

No keď sme už architektovi poradili, ako postupuje napríklad advokát .-) môžem sa pridať, že v prípade, že audítor má aj živnostenské oprávnenie napr. na poradenstvo a pod., tak vedie jedno účtovníctvo. A postačuje jeden bežný účet.

kym architekt nie je autorizovany, ma 2 moznosti: pracovat na zivnost alebo ako zamestnanec. je niekolko cinnosti, ktore sa daju dat do ZL aj bez autorizacie, napr. vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb atd...

V príspevku č. 10 som opísal príklad konkrétnej osoby. Ako to robí z pohľadu vedenia účtovníctva a či má aj dva bankové účty som sa tejto dotyčnej osoby nepýtal.

Ale z iných zdrojov viem, že je považované za korektný postup v prípade, že živnostník robí dve živnosti rozdielneho charakteru napríklad (má krčmu a krajčírsku dielňu), môže viesť dve jednoduché účtovníctva, k tomu je logicky potrebné mať aj dva bankové účty tak ako je logické, že vedie dve pokladnice.

Toľko môj názor.

apo

Pochopila som o čo Vám išlo. Preto som sa pridala s podobnou problematikou.
Môžeme ju rozvinúť:
Aj keby podnikateľ viedol 2 účtovníctva, bolo by to len akože, lebo nakoniec by predsa mal všetko spojiť do jednej účtovnej závierky. Takže aj keby sme dvoma účtovníctvami rozumeli napr. 2 peňažné denníky, nakoniec by sme ich museli zlúčiť, takže nevidím v tom žiadny zmysel, ani oporu v právnej úprave týkajúcej sa účtovníctva. Účtovnou jednotkou je podnikateľ - osoba ako taká, bez ohľadu na to, akú a koľko činností vykonáva. Ako si to vyrieši pri vedení účtovníctva je na ňom, v každom prípade výstup za účtovné obdobie by mal byť v konečnom dôsledku jeden. V softvéroch je možné riešiť veľa vecí. Aj analytické, či strediskové účtovanie, prípadne iné podporné účtovné agendy.

Zároveň nie je možné stotožňovať pohľad na vedenie pokladnice a bankového účtu. Podľa § 15 postupov účtovania vedie FO osobitné pokladničné knihy a knihy banky v prípade, že má viac pokladní a viac účtov. Ak má jeden účet, nemusí viesť nič oddelene, ale zachytí všetky pohyby v peňažnom denníku. Ak má zároveň tá istá účtovná jednotka viac pokladní, je povinná o nich účtovať osobitne v pokladničných knihách, ale to sa premietne sumárne v peňažnom denníku.
A pokladne? Zrejme sú za ne hmotne zodpovedné osoby a vtedy je minimálne žiadúce evidovať ich samostatne aj z dôvodu správneho vykonania ich fyzickej inventúry, ktorá je povinná 4x ročne.

Ale viac pokladní, či účtov v banke ešte nezakladá povinnosť viesť dve účtovníctva. Účtovná jednotka je len jedna a je povinná zostaviť jednu účtovnú závierku, či už riadnu, alebo mimoriadnu ... podľa okolností.

Ja plne súhlasím. Tiež som uviedol len ako možnosť viesť dve účtovníctva v tom zmysle, že to nebolo hodnotené ako chyba.

Myslým, že si vštci rozumieme.

apo

Nedá mi dodať, že je zbytočné viesť dva poplatky za účty.