hanelie
Janulík odpočívaj v pokoji, budeš nám chýbať,
Nikto NEVIE
dňa ani hodiny
Keď odíde
poklad tvoj jediný
Odíde ti , a
NEVRÁTI sa späť
Môže aj srdce roztrhnúť sa
nepošle ju Hádes ku nám späť
Bude už večným spánkom spať
hocako blízky mal ju rád
Bude nám blikať nad hlavou
bude tou hviezdou jagavou
Bude nám žmurkať svojim jasom
pre priateľov , zapadne časom
Bude nám žmurkať jasom svojím
bojím sa , pri posteli stojím
Belostný rubáš , je biely
trasiem sa pri ňom , ja celý
Čo ak som , nechtiac , chybičku spravil
keď som jej , živej , tie veci vravel
Bude jasom žmurkať , NÁM
No neukáže cestu : KAM ?
to si musí každý : SÁM !