Považuje.

Takže: zamestnanec má čistú mzdu napr. 6000 Sk. (minimálna mzda)
Má aj iné zrážky: na výživné ako 1.
exekúcia ako 2.
Môj výpočet by bol taký: 6000 Sk
- 2091 Sk (70% zo 60% živ.minima)

[hore] 3909 Sk 1.tretina 1303 Sk
2.tretina 1303 Sk
3. tretina 1303 Sk - zostáva zamestnancovi.
Z 2. tretiny odpočítam stravné lístky napr. 342 Sk
1303-342

961 Sk ide na výživné spolu s 1. tretinou.
Na výživné by mal platiť 3400 Sk, platí len 2264 Sk, a na exekúciu mu neostáva nič.
Mám to dobre vypočítané?

Zo mzdy zamestnanca si zamestnávateľ odráta najskôr všetky sumy zrážok pre seba,ktoré mu náležia(teda aj stravné)a až potom sa čistá mzda delí na tretiny.

Mála by som robiť takto?:
6000 Sk - 342 = 5658 Sk
- 2091 Sk nepost.čiastka
= 3567 -- 1. tretina 1189
2. tretina 1189 ... obidve zrazené na výživné.
Doteraz som to robila takto, ale nebola som si istá v stravných lístkoch.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi zo mzdy zraziť len zákonom dané položky a v poradí, ako sú uvedené v ZP v § 131 ods. 2:

(1)Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.
(2)Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,
c) peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhrady sťahovacích a iných výdavkov, ktoré sa zamestnancovi vyplatili a ktoré je zamestnanec povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) neprávom prijatú podporu v nezamestnanosti alebo preddavok na podporu v nezamestnanosti, ak je zamestnanec povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
(3)Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Z toho vyplýva, že zrazenie sumy za stravné, ktorú je povinný zamestnanec zamestnávateľovi zaplatiť, je možné:
1. len po vykonaných uvedených predchádzajúcich zrážkach
2. len na základe písomnej dohody
Na to, či mu potom zostane nejaké minimum sa neprihliada.
(Veď si platí za stravu, ktorú by si z toho zostatku aj tak kúpil)

Dohoda o zrážkach zo mzdy majú zamestnanci podpísanú.
Ako mu teda vypočítam zrážky na výživné?
Suma, ktorú zrazíme, na druhej strane dostane vo forme stravných lístkov, takže zamestnanec nie je ukrátený, ale už sa vôbec nevyznám.

Pri výpočte najprv neprihliadaj na dohodnutú zrážku za stravné lístky.
To nemá s výpočtom nariadených zrážok a so živ. minimom či nejakým minimálnym zostatkom čistej mzdy nič spoločné.

Najprv vyrátaj zrážku na výživné ak vyjde, niečo na exekúciu.
Zostane minimálny zákonný zostatok čistej mzdy.
Až z tohoto zrazíš podľa dohody stravenky.

O.K. Diky.............

nemáte náhodu vzor takejto dohody o zrážkach?
Ďakujem