Zavrieť

Porady

zahraničná pracovná cesta a jej prerušenie

Dobrý deň, zamestnanec nastupil na ZPC 20.12 , do 23.12. vykonával prácu, od 24.-28 mal PC prerušenú (na tieto dni bude čerpať dovolenku?). Ide mi o posledný deň pracovenej cesty 29.12, kde uz nevykonával prácu ale cestoval 11 hodín lietadlom, patria mu za tento deň stravné a vreckové? alebo ma byť PC prerušená až do konca t.j. za 29.12 uz nemá nárok na stravné a vreckové. Ja si myslím , že cesta nieje považovaná za výkon práce a teda prerušenie má byť až do 29. bez stravného a vreckového..čo vy na to? Ďakujem
Pravidlá a tipy
  • Každý móže napísať len 1 odpoveď. Neskor mozete svoju odpoveď vylepšiť.
  • Odpoveď má priniesť riešenie na otázku, vyvarujte sa hodnotenia otázky.
  • Odpoveď má byť viac o faktoch ako o názoroch.
Dalšie pravidla a tipy
    Ak potrebujete v otázke niečo upresniť, najskôr sa spýtajte na podrobnosti.
    Koncept slúži na uloženie rozpracovanej odpovede, koncept sa zobrazuje len Vám, až kým ho nezverejníte.
    Ak máte podobnú otázku, založte Novú otázku alebo Súvisiacu otázku.
    ❤ Buďte priateľskí ❤
    Sme súčasťou jednej komunity, ktorá si chce vzájomne pomáhať, rozdieľnosť je vítaná ak neubližuje!
    Usporiadať podľa času

    Chobot je teraz online Chobot

    Chobot
    Je to viac - menej na dohode medzi z-ľom a z-com. Ale ak nad tým trochu pouvažujeme, tak podľa mňa má nárok na stravné a vreckové na tú dobu. Stretol som sa viackrát s niečím podobným, najmä v prípade, ak pracovná cesta bola do takých krajín, kam zamestnanec bežne nechodí na dovolenky (Japonsko, USA, Ázia,...). Je pochopiteľné, že v takom prípade zamestnanec využije príležitosť a urobí si tam pár dní voľno ako turista.

    Takže späť k prípadu. Predpokladám, že spiatočnú letenku hradil z-ľ. Ak by zamestnanec neprerušil cestu, tak by cesta trvala až do doby návratu z-ca a zamestnávateľ by platil stravné a vreckové až do ukončenia cesty. Z toho vyplýva, že samotný let patrí do trvania pracovnej cesty, lebo z-ľ je povinný hradiť z-covi náklady na návrat.

    Ak si zamestnanec chcel v mieste pobytu urobiť pár dní voľna, tak prerušil cestu. To prerušenie bolo ale od doby, kedy ukončil výkon práce (a mal následne nasadnúť na lietadlo a vrátiť sa späť) až do doby, kedy naozaj vykonal cestu naspäť. Samotná cesty naspäť už do prerušenia nespadá, lebo tú by hradil z-ľ v prípade neprerušenia. Cestu späť by som za súkromnú už nepovažoval, lebo z-nec necestoval na dané miesto z vlastného podnetu, ale z príkazu zamestnávateľa. Za súkromný čas je možné považovať iba dobu, ktorú tam strávil navyše.

    Môžu nastať situácie, kedy napr. z-nec z miesta výkonu prac. cesty chce súkromne ísť niekde inde a potom sa vrátiť domov. V takom prípade by už z-ľ mohol argumentovať, že neuhradí náklady na cestu späť z iného miesta, než bol z-c vyslaný. Napr. vyšlú ho do Frankfurtu a on po skončení práce poletí do Paríža a potom sa vráti domov. Letenku z Pariža mu z-ľ nemusí preplatiť.

    V každom prípade ide hlavne o dohodu oboch strán. Ak bude nadriadený tvrdohlavý a bude trvať na tom, aby sa z-c vrátil zo služobky v piatok a on tam chceš zostať do nedele, musí sa z-c vrátiť v piatok, inak z-ľ nie je povinný hradiť cestu späť v nedeľu. Môže sa odvolať na ustanovenie ZP, ktoré uvádza, že začiatok, koniec aj miesto výkonu práce nariaďuje z-ľ.

    V prípadoch, s ktorými som sa v praxi stretol som navrhoval cestu uhradiť a z-ľ cestu späť aj uhradil a daný čas aj bol považovaný za pracovnú cestu s nárokom na stravné. Z-ľ kvôli tomu nemá navyše náklady, ktoré by bez prerušenia nemal. Pre z-ľa je to rovnaké.

    zahraničná pracovná cesta a jej prerušenie

    Porady, ktoré by vás mohli zaujímať

    Prihláste sa a sledujte len tie Porady, ktoré Vás zaujímajú.