duves
Včera som v nemenovanych potravinách u nas na sídlisku sa prihovoril k spolužiakovej (zo ZS) mladšej sestre. Nepoznala ma, vykladala jogurty do vitriniek chladiacich boxov. Ked som jej povedal meno, že kto som, tak vedela. Pred asi 4 rokmi som ju videl za kasou ineho obchodneho reťazca, tak som sa aj dost čudoval. Že ona je agenturny zamestnanec atd. Nenapadne prešla na politiku a pi*ovala na sučasná vladu a niečo trepala o predčasných volbach. Pytam sa jej, že čo by sa tebe take zmenilo v živote? Povedal som jej, že bude aj tak stale robiť robiť agenturneho zamestnanca za 5,50 na hodinu.
Tento príspevok ma dosť zaujal.
Nenapísal si nič o jej dosiahnutom vzdelaní, jej zdrav. a rodinnom stave. Aj keby išlo o jej jediný hlavný príjem, poznám iks žien, ktoré museli po práci nastupovať na druhú zmenu v potravinách, od pokladní po dokladačky, aj sestričky v rokoch a pod., hlavne ak išlo o samoživiteľky. Hneď po 89. Dokonca ženy museli prijímať miesto pokladníčok v obch. sieťach iba ako brigádničky, žiadny trvalý prac. pomer, čo sa im vtedy myslím ani nepremietalo do rokov pre výpočet dôchodku. Dobre si spomínam? Hanba pre štát.
.
Ako som ťa dočítala, zauvažovala som, ako by sa ako predavačka cítila v niektorom inom štáte sveta, či by aj tam kŕkala od výplate k výplate s vypätím svojich síl.
A takto nejako aj chápem jej rozhorčenie, ale aj ľudí s ostatnými povolaniami zdola až hore po lekárov vyzliekajúcich si svoje plášte, proste skoro celé Slovensko. Vôbec takto nemuselo dopadnúť. A o tom to všetko je, ako by to uzavrel Pitkin.