Ved si v prispevku na konci uz urobila zaver- ze to pre teba nie je dobra investicia.

Podla mna investicia do vzdelania je dobra vzdy. nevies, co ti zivot este prinesie a ako zuzitkujes to, co teraz ziskas. Ak si uz v 2. rocniku, nie je rozumne to zanechat.

Paulína1, väčšinou sú skúšky iba do druhého ročníka, posledná je až dizertačná skúška. Toľko k učeniu.
Počas štúdia treba publikovať v odborných časopisoch typu Web Science, Scopus a pod - aby to malo úroveň. A nikde nie je napísané, že články ti musia uverejniť, lebo si zaplatila. Jeden článok mi vrátili, lebo namiesto okrúhlej zátvorky som mala použiť lomenú. Blbosť, ale musela som opraviť. Takisto konferencie - tiež na medzinárodnej úrovni, nie domáce plátky.
Dizertačnú prácu treba začať písať už v treťom ročníku. Pri zamestnaní sa dá zvládnuť ukončenie štúdia už vo štvrtom ročníku. Záleží však na náročnosti štúdia a náročnosti práce. Ja osobne končím v piatom ročníku, pretože pri mojom povolaní som pol roka od písania odstavená. Navyše som v súkromnej sfére, takže žiadne dovolenky na štúdia neboli - voľný večer a víkend som dlho nepoznala. A navyše - iba pár ľudí vedelo, že ešte študujem, a tie otázky typu NA ČO TI TO BUDE - tak to som "milovala".


Ak ti už teraz, v druhom ročníku, doktorandské štúdium zaberá veľa času, tak sa priprav na to, že pri písaní samotnej dizertačnej práce to nezvládneš, o to zvlášť, že pri ekonómii sa práca odfláknuť nedá. A potrebuješ aj publikovať, a to nie v nejakých plátkoch.
Opýtaj sa školiteľa, čo všetko budeš potrebovať, koľko vzoriek, rozsah literatúry, počet strán, rozsah výpočtov a pod. Podotknem - vlastná skúsenosť - jedna tabuľka na A4 = dva týždne práce. A tabuľku treba ešte dobre popísať. K tomu graf. Predpokladám, že s grafmi problém nemáš.
A nezabúdaj na štatistiku - na poriadnej škole ti pri výpočtoch excel nestačí - treba program. Celý jeden semester som chodila s dennými študentmi na prednášky, pretože štatistickú časť práce som si chcela urobiť sama a nie podvodom.

Na záver - keby som nemala účasť na VEGA a KEGA, tak by som mala vážne problémy dostať sa ku vzorkám. Moja práca sa týka poľnohospodárstva - a všetci vieme, že podniky neradi dávajú svoje údaje - pripomeniem, že Finstat alebo register účt závierok nestačí. To nie je práca na základe zbierania a vyhodnotenia
v podobe tabuľky a koláčového grafu nejakého trápneho dotazníka, pričom nechám druhých, aby mi hľadali respondentov, alebo to vycapím niekde na webe - ľudia pomáhajte.

Je to na tebe, či skončíš, alebo nie - ale ak sú problémy už v druhom ročníku, tak to vzdaj zavčasu. To nie je o tom, že si v druhom ročníku, ty musíš urobiť aj minimovku a ešte tam sa rozhodne, či ťa pustia ďalej.
Zbieraj skúsenosti od ľudí, ktorí naozaj poctivo študovali alebo poctivo študujú popri zamestnaní. Laici ani denní ti neporadia. Oni nemajú predstavu, čo také štúdium pre pracujúceho "obnáša". Ty potrebuješ pracovať, aby si o prácu neprišla a potrebuješ aj poctivo študovať a poctivo písať - ako uvádzaš, že chceš byť so sebou spokojná.

Musíš si priznať, či na to máš, alebo nemáš. Nemyslím vedomostne - aj čas, peniaze, rodina, práca - to všetko treba brať do úvahy. Lebo napísať vedeckú prácu - to nie je 50 alebo 100 strán. To musíš aj dobre obhájiť - traja oponenti budú "proti".


Iba tak mimo - začínali sme šiesti, iba dvaja ukončili vo štvrtom ročníku - obidvaja už boli VŠ učitelia, takže písali väčšinou v škole - teda v zamestnaní, ja - ak Boh dá - skončím v piatom, jeden nezvládol ani minimovku a druhého k nej nepustili, lebo nemal povinnú publikáciu, takže obaja predčasne skončili štúdium vo štvrtom ročníku, a to sa mi posmievali, že čo chcem na škole tvrdnúť päť rokov, jedna kolegynka bohužiaľ mala zdravotné problémy.



Držím prsty pri rozhodovaní.

Ináč, zmysel to má vždy - najmä ak vydržíš