Ahojte, mam taký problém... do bytu nadomnou sa cca rok dozadu nasťahoval do dvojizbáku pár s dvomi deťmi (jedno úplne malé, druhé cca do 4 rokov..). Ide o to, že odkedy sa nasťahovali robia pre mňa riadny hurhaj. Majú teda dve malé deti, z toho staršieho asi bude v budúcnosti šprintér. Je mi jasné, že deti potrebujú svoj priestor na aktivity a rozvíjanie sa, s čím je určité spojený aj ten hluk. Avšak mne už ide z toho prasknúť hlava. Ticho v byte mám jedine medzi 24:00 a 6:00. Mimo toho stále niečo buchá, duní, kričí, praská,.. Ak nevysávajú, tak klepú rezne, zakaždým búchajú dverami v byte, kričia po ďeťoch (asi niekedy nepočúvajú), presúvajú nábytok každý večer/ráno a počuť ich každý jeden krok, či cez deň, či v noci. Samotné deti výskajú, prípadne plačú (ten plač úplne tolerujem), behajú, skáču, hrajú na cimbal,...skrátka neustále niečo počuť z ich bytu. Vedú si svoj vlastný život (akoby v dome) a verím tomu, že ten hluk čo okolo seba vyrábajú si oni sami ani neuvedomujú... Ale takto sa pod nimi nedá bývať a existovať, aby človek nemal žiaden kľud. Chystám sa za nimi, ale ako na nich? Aké správne slová a vety skúsiť použiť? Viete poradiť? Viem že tu boli také podobné fóra ale pýtam sa ešte raz... ja som už zúfalý z toho...