Ešte keď som sledovala Dámsky klub, psychológ/-ka veľmi zdôraňoval, aké je dôležité sa pripraviť vedome na starobu a treba začať najneskôr v štyridsiatke vytváraním alebo udržaním si svojich dobrých priateľov práve pre tieto situácie, pretože sa dajú vekom zákonite očakávať. Prvé podobné kolo ako ho tu opisuješ zažívajú ženy-matky pri
https://zdravotnickyportal.com/psych...i-o-tom-vediet.
Pri strate partnera odchádza aj istota opory, ochrany.
.
Okrem priateľov je dôležité mať nejaké hobby. To neodchádza, sprevádza nás dlhý čas. Do úvahy by prichádzalo aj dobrovoľníctvo, cítiť sa užitočný. Ak má rada menšie deti, robiť náhradnú babičku, sprevádzať deti na kultúru, prechádzky, učiť sa s nimi, koľko zamestnaných a zaneprázdnených matiek by takúto opateru svojich detí uvítalo a určite by sa je revanšovali iným spôsobom, nakoniec sa môže stať súčasťou ich rodiny.
Stať sa súčasťou nejakého spolku, podľa toho kde žije a čo sa v jej okolí nachádza. Napr. Živeny, v BA spolku je práve väčšina žien v podobnom a vyššom veku, ocitla by sa medzi rovnocenne vzdelanými členkami. Ak v jej okolí nie je, a našla by po čase dostatok síl, môže iniciatívne založiť svoj klub vo vlastnom pôsobisku. Živena to iba uvíta. Z môjho pohľadu je miestnych klubov na Slovensku málo.
Nikdy nie je neskoro sa začať učiť cudzí jazyk, hoci i online. Chodiť na jednodňové skupinové výlety, sú vyhľadávané všetkými ročníkmi.
Proste presmerovať tok myšlienok na inú koľaj. Meniť prostredie. Vyjsť z domu na koncerty, organové koncerty do kostolov. Prehodiť pár slov hoci i na trhu. Účinné. Nezostávať medzi štyrmi múrmi.
.
Zvieratká najmä tie, ktoré vedia opätovať lásku, v prvom rade psík, vták,... osobne s mačkami veľké skúsenosti nemám. Aj iné nemé tváre však vedia poskytnúť spätnú väzbu.
Tvorivosť každého druhu, hoci aj písanie spomienok.
.
S vyrovnaním situácie pomôže čas. I keď je to možno dobrá rada, ale mňa by navštevovanie den. stacionára ešte viac zrazilo k zemi. Nech ostane sama sebou, pokiaľ bude zdravá.
.