Nikde zo zákona nevyplýva povinnosť zamestnanca uplatniť si všetky náhrady vo vyúčtovaní. Zamestnávateľ je povinný uznať tie cestovné náhrady, ktoré zamestnanec vyúčtuje a má na ne nárok. Ak vo vyúčtovaní niečo neuvedie, zamestnávateľ mu to nepreplatí.

Napr. ak si zamestnanec zoberie taxíka na cestu medzi dvomi mestami a účet nepredloží do vyúčtovania, je to jeho náklad. Alebo napr. pôjde do Prahy lietadlom, pričom mu zamestnávateľ prikázal cestovať vlakom. Letenku nepredloží - cestovné sa mu nepreplatí. Nikto nekontroluje, ako sa do tej Prahy dopravil.

Skús upresniť situáciu, na takto teoretickú otázku je ťažké dať relevantnú odpoveď.

Ak si chce výdavky platiť sám, zrejme to nebude pracovná cesta, inak by sa nezriekal svojich práv. Na takúto súkromnú cestu mu nemôže zamestnávateľ dať cestovný príkaz Ak je to však pracovná cesta, potom mu náhrady patria, má na nich nárok Či ide robiť zamestnávateľovi charitu?

Nemoze sa vzdat svojich prav, ale aj vyuctovanie cestovneho prikazu sa da urobit rozne, aj tak, ze tam dopravu nebude mat hradenu.

zze/2001-311/17/1

urcite nemoze byt dohoda ze si zamestnanec hradi cestovne vydavky pri pracovnej ceste bez naroku na nahradu od zamestnavatela

oficiálnou cestou sa vzdať nemôže. ale neexistuje inštitúcia, ktorá by dokázala, že pracovná cesta sa stala, keď všetci zúčastnení tvrdia, že sa nestala.

nabudúce sa tu niekto spýta, či sa môže vzdať práva účasti na voľbách...

Nepoviem, vedľajšie náklady, alebo nadštandard, ale cestovné? Akým prostriedkom? Jednodňová a či viac, nocľažné áno? Zrejme nechceš napísať bližšie okolnosti, tak vyslovujem domnienku, že kontrolór by mohol vyhodnotiť ako neopodstatnenú SC.