placeme, chodime ...??? ... mamina by mala zmenit pristup, dieta ucit samostatnosti, maly pravdepodobne citi maminu uzkost

rozpravali ste sa co bolo v skolke? co robil, co sa mu pacilo, co nepacilo, co robili deti, co ho trapi a preco sa mu chce plakat, ked je v skolke?

Opytaj sa ho na deti zo škôlky, ci tam ma nejakych kamarátov. Skus nadviazať kontakt s rodicmi tychto deti stretnut sa s nimi po škôlke niekde na ihrisku alebo zmrzline

Ahoj, v prvom rade uplne suhlasim s tym, ze ak sa zmeni osoba, ktora nesie dieta do skolky a vybera ho zo skolky, pomoze to. Ja ako male dieta v skolke som velmi plakala za mamou.

Nie za otcom, mala som aj v skolke kamaratov, aj som sa chcela hrat, ale napriek tomu som len sedela pri dverach a plakala za mamou a cakala, kedy po mna pride... A v dospievani neskor, som velmi rozmyslala cim to bolo. Teraz napisem iba svoju skusenost, kazde dieta ma ine prezivanie, inych rodicov a vychovu.

Na jedinu vec, na ktoru som analyzou prisla bolo, ze som nechcela sklamat maminu = je to zvlastne, ale ja som si v tej detskej hlave myslela, ze ked sa budem hrat s kamaratmi, vonku na preliezkach a nebudem ju cakat, ze si bude mysliet, ze ju uz nemam rada a ze ju sklamem. Viem, znie to zvlastne, ale je to tak. Obdobne veci som zazivala v detskom tabore, kde som plakala 3 tyzdne v kuse a cudujem sa veducim, ze ma neposlali I. triedou domov. Dodnes to mam pred ocami a medailu im na krk, ze to so mnou kriklunom vydrzali.

Dietatko treba uistit, ze ak sa bude hrat s inymi detmi, spravi ti tym radost...
Rovnako treba tu pupocnu snuru roztrihnut co najskor, lebo skola bude pre neho este vacsi sok. Myslim, ze keby som bola byvala mala viac tych kruzkov a aktivit, bola by som priebojnejsia a neplakala by som tak za nou.

Mimochodom - u mna bola puberta prave presny opak. Tak velmi som sa chcela odtrhnut od maminy, ze som maximalne revoltovala a bojovala som s nou vo vsetkom a v kazdom smere. Co tiez nebolo stastne riesenie, ale bol to moj sposob osamostatnovania sa..

Kazdy , kto ma dieta si tymto presiel. treba len vydrzat, je to velka zmena v zivote tak maleho dietatka. Na skolku si zvykne, niektore dieta skor, niektore neskor. Odprucam precitat.
https://eduworld.sk/cd/zuzana-gransk...-to-v-poriadku

Place rano pri kazdej p.ucitelke? Prisiel do uplne neznameho kolektivu, alebo tam ma aj nejakeho kamaráta, s ktorym sa poznal uz skor?

Prestane.... len si musí zvyknúť. U neho to asi trvá dlhšie (je asi priveľmi na teba naviazaný). Musí si zároveň nájsť nejakého kamaráta/tku - niekedy to dlhšie trvá, ale ak nájde - prestane.

Moja 3/4 pracuje v škôlke. 1. týždeň plakali VŠETKY nové detičky. 2. už len polovica, teraz len zopár.

Hehehe..... práve naopak, u deciek je obľúbená... (na rozdiel od niektorých "vychovávateliek" - je len upratovačka, ale skôr prídu k nej, ako k "učke")

Stále v to dúfam že sa to zlepší, ale čo prídem do škôlky učiteĺka mi povie no neviem ako to bude. Myslím že tie 2 hodiny mu ani nepomohli na zvyknutie.

Malo to byť práve naopak. Od krátkeho pobytu ho postupne predĺžovať.

U nas pomohlo, ked dieta prestala nosit do skolky mama.
Jednoducho na nejaky cas nastupil rano otec a dieta to zvladalo ovela lepsie.

Vnuka tiez vodi rano do skolky otec, drzal sa statocne. Pri mamke by bolo lucenie ťažšie.

I to je riešenie - predsa len - pri tatovi sa chce "pochlapiť"

Skor by som povedala, ze ta citova viazanost nie je az taka a pri mame citi viac jej citove rozpolozenie a preziva to.
Mama sa tazko odosobni a bude hrat, ze je to ok - zjavne nie je.

A este si myslim, ze problem moze byt aj v tom, ze dieta vie, ze mama ide domov.
Jednoducho keby isla do prace a bolo by to zjavne, ze ide do prace, muselo by zobrat ako fakt, ze mama je v praci, ono je v skolke a ze tak to v zivote chodi.

Mamina sa vždy tvári statočne. hovorím mu že idem do práce a ty musíš ísť do škôlky. Vyskúšam to nech chodieva z tatinom dúfam že to pomôže. Len keď už prídem do škôlky po neho tak učiteĺka no stále plače ani napapať sa nechce. Že chce iba maminu
Bojím sa toho že ho vylúčia zo škôlky.

Ďakujem za každú radu a záujem pomôcť.

Nevylucia, neboj sa.
Nam nosili olovrant do satne, aby aspon nieco zjedlo.
Aj tam ho odmietalo, papkala maminka
A utriaslo sa to. Neboj.

Nielen o výchove v rodine, ale aj o prístupe zo strany škôlok. Podotýkam štátnych. Práve trojročná vnučka otestovala český systém (neviem, či to robia všetky škôlky, ale ide o štátnu škôlku). Rodičia sú nadšení.
Keď som tu nie tak dávno napísala skúsenosti svojho dieťaťa pri nástupe do škôlky v troch rokoch, kde zažilo traumu s následkami, a musela som zostať doma až do nástupu do školy, tak sa pre istotu zmazala celá téma. Pritom som napísala čistú pravdu, zrejme sa učiteľkám nepáčila.

Akože si to povedala/napísala ?

Treba čítať s porozumením...

P.S.:
Tvoj klasický koniec..."že končíš s témou-debatou"...jak malé decko alebo urazená nevesta pred vydajom, ktorá chytila svoje dni.
Ale dať jeden link na kolegyňu psychošku nie je riešenie a ani vyčerpávajúca odpoveď.
Takéto ukončenie môžeš robiť u tých malých detí, s ktorými prichádzaš do kontaktu...tu sa bavíš s dospelými.

Nedala som jeden link. Napisala som svoj nazor a pripla link na precitanie tym, co maju o to zaujem. Cim si prispel k teme ty. A ze koncim? Ved debatu s tebou. Nicim si tu nebol zadavatelke prospesny, len si ju vysmial. Ako skolkar.

No dnes ráno išiel z tatinom a plakal už od auta. Zbadal učiteĺku a revi ešte väčšie. Neviem či mu pomohol ten 2 hodinový pobyt myslím že sa to len zhoršilo. Dnes som ho nechala doobeda a uvidím či tam iba preplakal alebo sa aj pohral.