K zániku záväzku výpoveďou dochádza až keď nastanú všetky právne skutočnosti:

1. prejav vôle ukončiť zmluvu výpoveďou,

2.doručenie predmetnej výpovede druhej zmluvnej strane

3. uplynutie výpovednej doby

Domnievam sa, že aj v takomto prípade výpovedná doby plynie od riadneho doručenia výpovede.

dana

v zmluve nie uvedené doručenie, ale podanie......teda jednostranné rozhodnutie zml. strany....podanie=doručenie?!?!

Uznávam, že to zavádza k k rôznemu výkladu, možno má niekto inú skúsenosť v takomto prípade, ale osobne som sa stretla s tým, že pri výpovedi, ktorá je jednostranným úkonom, sa vždy vyžaduje doručenie výpovede druhej strane.

Nie je možná dohoda?

dana

Pozri si aj tému:

http://www.porada.sk/t31868-rozhoduj...tml#post293972

O akú zmluvu ide? Je na dobu určitú/neurčitú?

d

Nesedí mi tam 1 mesačná výpovedná doba. Zo zákona je minimálne 2 mesiace.

Závisí od toho o akú zmluvu ide a či je uzatvorená na dobu určitú/neurčitú.

d

jedna sa o obchodnu zml. dohodnutu na dobu neurcitu ..... moj argument je, ze sme si v ramci zmluvnej volnosti dohodli procesnopravnu podmienku podavania vypovede (presvedcte ma, ze to nie je mozne), teda rozhodujuci je den jej podania a nie dorucenia.

Ak sa nemylim a dobre citam, ide o "OBCHODNU" zmluvu, nie pracovnu. Cize o nejakej dvojmesacnej vypovednej lehote v zmysle Zakonnika prace sa tu asi nemusime bavit. Len si nie som isty, ci si to nepletie cerviacik! Takze by to chcelo minimalne upresnenie, o aky typ zmluvy ide (o dielo, o obchodnom zastupeni, sprostredkovani etc.).
Avsak, ak teda skutocne ide o obchodno-pravny vztah (obchodnu zmluvu), teda zmluvu, ktora sa riadi Obchodnym zakonnikom (dalej len "OBCHZ"), tak to nie je podstatne.
Kazdopadne, ktore ustanovenia ObchZ su kogentne, upravuje § 263 ObchZ taxativnym (presne stanovenym, nepripustajucim dalsie moznosti) vypoctom konkretnych ustanoveni ObchZ. Kogentnost spociva v tom, ze od tychto ustanoveni sa nemozno v zmluve odchylit.
Pokial si dobre pamatam, v ObchZ pri obchodnych zmluvach nie je ziadne ustanovenie o vypovednych lehotach kogentne (ak tam vobec nejake je-myslim, ze nie).
Takze je vecou zmluvnej volnosti zmluvnych stran, aby si v zmluve upravili aj vypovednu lehotu, jej zacatie a plynutie.
Z vyssie uvedenej dikcie mi skôr vyplýva, že "PODANÍM" sa myslí podanie zásielky s výpoveďou na poštovú prepravu, resp. do nejakej podatelne alebo poverenemu pracovnikovi druhej zmluvnej strany. Ale da sa to chapat aj tak, ze podanim sa mysli danie/podanie vypovede druhej zmluvnej strane.
Kazdopadne, ak nie su v zmluve este ine ustanovenia tykajuce sa tohto, tak potom je to velmi zle ustanovenie zmluvy-nejednoznacne a potecialne sporne.
Bolo by asi treba upresnit este niekolko okolnosti tejto zmluvy. Pokial sa strany nedohonu a skonci to na sude, je to 50:50, ako si to sudca vylozi.

suhlasim s nobody007, predtym ako to uzavrieme.....len pre rozsirenie obzoru... predpokladam ze, rovnaky zaver by bol aj v pripade, ak by sa jednalo o vztah zalozeny Obcianskym zak. ( napr prikazna zml)

Niektoré zmluvy majú samostatne upravené spôsoby zániku. Príkazná odkazuje na plnomocenstvo. Tam je odvolanie plnomocenstva podmienené tým, že je splnomocnencovi známe.

Preto je dôležité, presne vedieť o aký typ zmluvy ide .

Keby sa stalo, že si zmluvná strana (a neskôr aj sudca) vysvetlia dikciu "od podania výpovede" ako podanie na poštovú prepravu (čo nemožno vylúčiť), mohlo by sa stať, že druhá zmluvná strana sa o výpovedi vo výpovednej lehote ani nedozvie. To by mohlo viesť k rozporu s ustanoveniami§ 264, 265 a § 266 ods. 1 až 4 ObchZ a takýto výklad by bol v neprospech zmluvnej strany, ktorá výpoveď "podala". Z toho by sa dalo dôvodiť, že výpoveď je neplatná, keďže sa o nej druhá zmluvná strana vo výpovednej lehote nedozvedela.

§ 264
(1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
(2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

§ 265

Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

§ 266
(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
(2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
(4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.


Podrobnejšie to tu nebudem rozoberať, to by bolo na dlho (pokec pri kávičke vždy poteší, v BA som k dispozícii, treba poslať PM)

Pokiaľ ide o občianskoprávny vzťah založený príkaznou zmluvou, tu súhlasím s Danou9. Len pre info, treba si pozrieť § 731 a 33b Občianskeho zákonníka.

Čo znamená PM


Inak úplne súhlasím. Imho, k takejto téme/otázke sa dá odpovedať len všeobecne, pretože prichádza do úvahy nespočetne možností riešení, Správne posúdenie závisí od textu zmluvy, predpisov, ktoré treba aplikovať, vzájomnej praxe.... Takto na diaľku sa to nedá.

d

vdaka za info