Ahojte, mám 28 rokov a mám problém s úzkosťami, ktoré ma trápia už dlhší čas.
Nakopilo sa mi viacero vecí, z ktorých som bola nervózna a frustrovaná, ale nenapadlo by mi, žeby mohli byť spúšťačom niečoho horšieho.
Máte s tým niekto skúsenosti?
Bola som veselé a usmievavé dievča. Mám priateľa, ktorého som milovala, plánovali sme svadbu a založenie rodiny. Mám rodinu, ktorá stojí pri mne, mám prácu, vlastný byt.
Raz som sa v noci strhla na to, že mi buši srdce, mám úzkosť, je mi zle a bojím sa.
Prerástlo to do štádia, kde necítim žiadne city k nikomu. Pominuli city k priateľovi, k rodine. Zo svadby mám stres a predstava mať dieťa ma desí najviac. Ako môžem mať dieťa, keď nikoho nemilujem? Kam sa podeli moje city????
Je to spôsobené tou úzkosťou a depresiou?
Nedokážem sa na seba pozrieť. Nenávidím sa, a často mám chuť byť mŕtva. To čo bolo pre mňa v živote všetkým, pre mňa zrazu stratilo význam. Čo sa to deje?
Navštívila som psychológa aj psychiatra. Antidepresíva mi dávať zatiaľ nechcú, že mám skúšať psychoterapiu. Ale ako by mi to mohlo pomôcť? Taktiež intímny život je na bode nula.
Bojím sa, toho, že nič necítim. Necítim lásku ani radosť ani zmysel môjho života. Každý deň je pre mňa prežívaním a bojom, nie životom. Je to úplne prázdno, že neexistuje nič, čo by ma napĺňalo. Pri športe mi je zle, začnem plakať.
Som už zúfala, mám 28 rokov a môj život stratil zmysel. Všetko čo som plánovala a tešila sa na to, vystriedala depresia, pochybnosti, strach a úzkosť.
Preto sa pýtam, máte niekto skúsenosti s tým, že vám depresia vzala schopnosť milovať a tešiť sa? A tlak na hrudi, výčitky a prázdno sa stali vaším každodenným spoločníkom? Ako ste to vyriešili?
Ďakujem za akékoľvek povzbudenie a rady.