Dôvody vzniku epilepsie nie sú známe, uvádza sa len niekoľko možných dôvodov.
Mali sme to v rodine, chlapec spadol z vrchnej postele a mal záchvat. Lekári nevedia, či spadol preto, že dostal záchvat, alebo či dostal záchvat preto, že spadol.
Zopár rokov mával záchvaty aj 1-2x týždenne a veľké bolesti. Postupne to slablo. Keď už nemal záchvat 3 roky, povolili mu urobiť vodičák.
Navyše, v širšej rodine sa občas objavuje epilesia v rôznych formách.

Epilepsiou trpí päť až desať ľudí z tisícky. Boli medzi nimi aj slávni ľudia, ako Isaac Newton, Alfred Nobel, Napoleon Bonaparte, Julius Ceasar, ale aj Agatha Christie, Charles Dickens či Edgar Allan Poe.

Príčin vzniku epileptického záchvatu býva viacero naraz.
Každý človek je iný, čo je u jedného problém, to pre iného nemusí byť problémom.

Existujú určité okolnosti, ktoré u jednotlivca zvyšujú riziko vzniku epileptického záchvatu.
Samotný záchvat však vznikne vtedy, ak má človek v mozgu tzv. epileptické ložisko. To môže vzniknúť po úraze hlavy, aj po operácii hlavy, prípadne vplyvom iných (závažných) okolností.

Čo bolo príčinou vzniku epilepsie u Vašej manželky, to neviem. Ale spomeniem, čo bolo príčinou u*niektorých iných ľudí:

a) Jedna žena mala v lete dopravnú nehodu (úraz hlavy), to zvýšilo riziko vzniku epileptického záchvatu, ale pravdepodobne si to vtedy neuvedomila. Pred Vianocami bola v obchodnom centre, tam boli blikajúce svetielka a ona dostala záchvat – odpadla.

b) Iná žena, ktorá bola po operácii mozgu, podobne dostala záchvat počas nakupovania pred Vianocami.
Obidve boli vo veľkom obchodnom centre, predpokladám, že im vtedy nenapadlo, že by si mali dávať pozor na blikajúce svetielka...

Mimochodom, blikajúce svetlo, nemusí automaticky znamenať, že človek so sklonmi k epilepsii aj dostane záchvat. Len je vtedy vyššie riziko záchvatu, ak sú aj iné okolnosti, ktoré zvyšujú toto riziko.

c) Jeden muž mi povedal, že uňho bol spúšťačom záchvatov zápach určitého čistiaceho prostriedku v*domácnosti (keď mama umývala okná s prostriedkom, ktorý obsahoval čpavok).

***
Ako som sa dočítala v jednej knihe o epilepsii, určenej pre pacientov:
na to, aby vznikol epileptický záchvat, „musia“ byť prítomné najmenej tri predpoklady. Jedným z*nich je epileptické ložisko v mozgu (často to býva po úraze hlavy, po operácii, ale v niektorých prípadoch aj z iných dôvodov).
Ďalšie predpoklady už nie je ťažké splniť, napríklad veľká únava, vypitie väčšieho množstva tekutín v krátkom čase, nepríjemné alebo neštandardné zrakové vnemy, napríklad pohybujúce sa blikajúce svetlá alebo určité vzory. (Pre niektorých citlivých ľudí môžu byť problematické také podnety, ktoré ľudia v okolí nepovažujú za nebezpečné. Osobná poznámka: Keď viem, že mám vyššie riziko neurologických problémov – nielen epilepsia je nepríjemná – dávam si pozor na podnety, na ktoré som citlivá a na vlastnú reakciu. Na druhej strane všetko s mierou. Zistila som, že je dobré mať doma také prostredie, že nie som celkom chránená pred podnetmi, ktoré by ma mohli mimo domu/bytu prekvapiť. Aby som potom nebola citlivá na „každú drobnosť“.)

***
Tak, ako určité okolnosti riziko vzniku záchvatu zvyšujú, existujú aj také, ktoré pomáhajú znížiť riziko vzniku záchvatu.
K nim patria napríklad:
1.) primerané množstvo spánku (ale ak sa človek z nejakého dôvodu jednu noc nevyspí, nemal by sa pre to nejak stresovať: počula som o žene, ktorá pracovala dlhšiu dobu napriek epilepsii aj v noci... a epileptický záchvat dostala údajne približne po troch mesiacoch práce na zmeny, kedy robila denné aj nočné. Neodporúčam však skúšať, koľko človek vydrží...);
2.) vhodná strava podľa individuálnych potrieb (kedysi sa verilo, že dostatok bielkovín môže znížiť riziko záchvatov; na jednej strane u niektorých ľudí pokus o dostatok živín v strave viedol k nadváhe, pričom výsledky nie vždy boli podľa očakávaní; na druhej strane, osobne som v krízovom období vyskúšala úpravu stravy, ktorá mi pomohla – každý človek je však iný, aj preto teraz radšej neuvádzam podrobnosti);
3.) primerané množstvo tekutín (nepiť nárazovo, ale radšej menšie množstvá; v prípade, že človek práve nemôže piť, je vhodné zvážiť iné alternatívy: napríklad cukor sa vraj v organizme metabolizuje na vodu, takže určité množstvo sladkých potravín môže pomôcť, len to netreba preháňať, lebo potom by zas boli iné zdravotné problémy na riešenie).
4.) vhodné zvládanie stresu.
5. a 6.) Významným pomocníkom, ktorý znižuje riziko vzniku záchvatu je matematika a jednoduché výpočty. Ale vraj môžu pomôcť aj básničky: recitovanie niečoho naspamäť, prípadne opakovanie si v mysli. (Predpokladám, že pre niektorých veriacich ľudí môže byť pomocníkom aj ruženec: nie je to síce recitovanie, resp. nemalo by byť...)
7.) U ľudí, ktorí majú opakované záchvaty, môže pomôcť aj psychoterapia (jedna žena mi spomenula, že keď chodila k psychologičke, mala menej záchvatov). To nemusí byť pre každého, ale v niektorých prípadoch to určite stojí za zváženie.
8.) Ak človek užíva lieky podľa lekárskeho predpisu (prípadne podľa odporúčania vlastného lekára, ktorý ho pozná, môže užívať aj voľnopredajné lieky), pomáha mu to zvládnuť aktuálnu situáciu s*väčším pokojom.

Mimochodom, to, že matematika pomáha, mám overené...
(Je dobré robiť nejaké pomerne jednoduché výpočty, ktoré sú však dosť náročné na to, aby zamestnali hlavu. Napríklad 100 – 3, vypočítať, potom -3, pokračovať stále mínus 3. Je možné si zvoliť aj iné čísla.)

Odporúčam do pozornosti knižku autora Zdeněk Servít: Nervové záchvaty a epilepsie, ktorú vydalo Avicenum v Prahe roku 1970. Vyšlo v edícii Rady nemocným.
(Predpokladám, že knižku budete môcť nájsť v knižnici. Obsahuje užitočné informácie aj rady.)
(Ospravedlňujem sa za reklamu na staršiu knihu a edíciu: uvedený tip považujem za užitočný. Či to je alebo nie je reklama, je vec pohľadu...)