Naše politické špičky sa hrdia návštevou prvej dámy USA Jill Bidenovej a považujú ju za poctu svojej činnnosti. Tým by som sa však veľmi nechválil. Jill Bidenová sa na úvod poklonila pamätníčku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Námestí SNP v Bratislave, pričom si ani len nevšimla monumentálny pamätník Povstania za svojím chrbtom a obišla ho. Toto by sa vo vyspelých krajinách nemohlo stať, tam sa vždy oficiálne návštevy začínajú pri centrálnom pamätníku, napríklad v Paríži pri Víťaznom oblúku a podobne. Za čias česko-slovenskej federácie sa aj u nás sporadické zahraničné návštevy (napríklad francúzskeho prezidenta Mitteranda) začínali pri pomníku na Námestí SNP, no po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa od toho upustilo. To, že Jill Bidenová ignorovala pamätník najvýznamnejšej udalosti moderných slovenských dejín, nie je, samozrejme, vina manželky amerického prezidenta, ale slovenského protokolu, ktorý na tom nielen netrval, ale to ani len nenavrhol.
Dnes sa zasa Jill Bidenová stretla s ukrajinskými ženami, modlila sa za Ukrajinu a po prekročení hraníc sa v Užhorode vraj „neplánovane“ (ach, vy hlúpe stojany na mikrofóny, ako sa takáto návšteva môže uskutočniť neplánovane?) stretla s manželkou ukrajinského prezidenta Zelenskou. A tu som šokovaný hneď niekoľkokrát. Neviem, či si to pani Bidenová všimla, ale protokol ju mal jednoznačne upozorniť, že dnes je nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine európskych krajín štátny sviatok Dňa víťazstva nad fašizmom. Odignorovať ho je hrubou urážkou hostiteľského štátu. Navyše, ak si uvedomíme, že prvá dáma USA strávila väčšinu času s Ukrajincami a na OFICIÁLNEJ NÁVŠTEVE SLOVENSKA sa stretne najprv s manželkou ukrajinského prezidenta, až potom s prezidentkou Slovenskej republiky... to je taká hanba, že z toho musia protokolistom vybuchovať hlavy. Nie tak však našim najvyšším ústavným činiteľom, ktorí sa pchajú pani Bidenovej do zadku tým viac, čím viac dáva najavo, že sú pri tejto ceste druhoradí.
Chaos nastal aj pri oficiálnych oslavách štátneho sviatku. Jeden ústavný činiteľ v Bratislave, druhý vo Zvolene, tretí v Liptovskom Mikuláši a štvrtý (premiér Eduard Heger) nevzdal hold padlým, vôbec a namiesto toho nadával Rusom. Akoby tí statoční muži, ktorí pred 77 rokmi padli v boji za našu slobodu, boli zodpovední za Putinove zločiny... Absolútna neúcta.
Ale tento deň napriek všetkému vždy bude patriť padlým hrdinom, patrí aj civilným obetiam druhej svetovej vojny, ktoré sa tak často opomínajú, ale nemal by sa zneužívať na takú ideologickú estrádu, ktorú dnes predviedol Eduard Heger.
Eduard Chmelár