Včera zastrelil mladý chalan v bare dvoch nevinných ľudí. S hlavou vymytou konšpiračnými teóriami QAnonu, rasistickými a homofóbnymi vyhláseniami sériových vrahov a možno aj vlastným otcom, kandidátom za stranu Vlasť. Môžeme sa tváriť, že to bola jednorázová aktivita individuálneho pomätenca.
Ale bola? Za posledné roky sa internetom prehnali výzvy na vešanie poslancov, lekári dostávajú vyhrážky smrťou, rečník vyzýva na demonštrácií, aby spolu skandovali, čo je prezidentka a ľudia vo vedení krajiny chcú "dávať dole novinárov". Tvárime sa, že sú to len slová, že veď papier / Facebook / diskusné fórum znesie.
Ale sú? Nie je to náhodou tak, že tie slová, vyslovené v plnej vážnosti - v parlamente, v krčme, alebo na demonštrácií postupne rozdeľujú spoločnosť, búrajú zábrany, burcujú ľudí a možno niektorým z nich natoľko zatemnia mozog, že vezmú zbraň a idú vraždiť v mene boja za svoje pomýlené ideály? Naozaj nám nestačilo obetovať dva životy pred štyrmi rokmi? Naozaj potrebujeme ďalšie a ďalšie varovania? Zastavme sa. Zastavme sa a zamyslime sa. Pozrime sa do očí svojim partnerom, deťom, priateľom, susedom a spoluobčanom. Uvedomme si znova, že sme všetci predovšetkým ľudia. Urobme tri kroky vzad a začnime sa k sebe správať znova ľudsky. Dlžíme si to už roky (autor Silné reči)