Tak trochu na zamyslenie
V supermarkete mladá pokladníčka hovorí staršej žene:
Pani, mali by ste si priniesť vlastné nákupné tašky, pretože tieto plastové nie sú ekologické!
-Staršia pani sa ospravedlnila a odpovedala: Za mojich čias nebola taká zelená kampaň.
To je váš problém, pani. Vaša generácia sa dostatočne nestarala o životné prostredie tak ako to robíme my.
- Máte pravdu - odpovedala pani. Naša generácia sa o životné prostredie nestarala adekvátne. Späť do obchodu sme vracali sklenené fľaše od mlieka, sýtených nápojov, piva a alkoholu. Obchod ich odvážal späť do továrne, kde boli umyté a sterilizované predtým, než ich použili znova a znova. V našej dobe sme sa naozaj nestarali o životné prostredie. Dokonca aj detské plienky sa prali, lebo neboli jednorázové. Sušili sme si ich sami, nie v sušičkách. Tieto plienky vysušil vietor a slnečná energia. V našej dobe sme mali doma iba jeden televízor a jedno rádio, a nie jeden televízor do každej izby. A televízor mal 14 palcovú obrazovku, nie veľkosť štadióna, ktorý keď sa pokazí bude vyhodený nevedno kam. V kuchyni sme museli všetko robiť rukami, pretože neboli elektrospotrebiče, ktoré by všetko urobili za nás. Keď sme poslali poštou niečo krehké, aby sme to zabalili, použili sme staré noviny, nie plastové bubliny a polystyrénové gule, ktorým trvá 500 rokov, kým sa znehodnotia. Benzínové kosačky sme v tej dobe nepoužívali na kosenie trávy, boli mechanické a svaly sme použili na ich pohyb. Cvičenia boli úžasné a nemuseli sme chodiť do posilňovne aby sme boli fit.
Máte pravdu, v našej dobe sme nedbali o životné prostredie. Pili sme vodu priamo z potoka alebo z kohútika, nie z plastových fliaš a pohárov, ktoré teraz plnia oceány. Ráno sme všetci nasadli do električky či autobusu, používali sme bicykle alebo chodili do školy pešo, namiesto toho, aby sme využili rodičov ako 24 hodinovú taxislužbu.
Tak, nie je to úžasné, že súčasná generácia toľko rozpráva o "životnom prostredí", ale nechce sa ničoho vzdať a nemyslí na život s trochou pokory , aspoň tak ako to bolo za mojich čias!
Teraz, ak ste si čítali tento príbeh, pošlite ho priateľom, ktorí majú viac ako 50 rokov, a mladým ľuďom, ktorí majú všetko vo svojich rukách a v tomto smere veľa nerobia, ale vedia kritizovať a poúčať nás starších ľudí!!!