Dňa 1.8.2024 bolo zverejnené Opatrenie č. 211/2024 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného, podľa ktorého sa sumy stravného pre jednotlivé časové pásma zvyšujú od 1.9.2024 nasledovne:
· 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty zo 7,80 € na 8,30 €,
· nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty z 11,60 € na 12,30 €,
· nad 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 17,40 € na 18,40 €.

Sumy stravného sú zaokrúhlené podľa § 8 ods. 2 zákona o cestovných náhradách na desať eurocentov nahor. Podľa § 5 ods. 2 zákona o cestovných náhradách sumy stravného pre jednotlivé časové pásma ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zvýšené sumy stravného patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.

Zo základnej sumy stravného vo výške 8,30 € sú odvodené veličiny používané pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov podľa Zákonníka práce:
· minimálna hodnota stravovacej poukážky je 75 % z 8,30 € = 6,225 € ~ 6,23 € ; Zákonník práce určuje iba minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, takže zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravovaciu poukážku aj vo vyššej nominálnej hodnote.
· príspevok na minimálny gastrolístok je 55 % z 6,23 € = 3,43 €; [podľa zákona č. 55/2017 Z.z. (štátna služba) je príspevok na minimálny gastrolístok 65 % z 6,23 € = 4,05 €]
· finančný príspevok na stravu musí byť najmenej 55 % z 6,23 € = 3,43 €; [podľa zákona č. 55/2017 Z.z. (štátna služba) je finančný príspevok na stravu najmenej 65 % z 6,23 € = 4,05 €]
· príspevok zamestnávateľa na stravu (DV) najviac je 55 % z 8,30 € = 4,57 €; [podľa zákona č. 55/2017 Z.z. (štátna služba) je príspevok najviac 65% z 8,30 € = 5,395 ~ 5,40 €).



Príspevok zamestnávateľa na stravu

Príspevok zamestnávateľa na stravu sa v nadväznosti na § 152 ods. 3 Zákonníka práce zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor .Zamestnávateľ prispieva na stravu na každé poskytnuté jedlo vo forme nepeňažného príspevku na stravovanie a v zákonom určených prípadoch vo forme finančného (peňažného) príspevku na stravu. Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancov z dvoch zdrojov a to z nákladov zamestnávateľa, ktorého výška je ustanovená Zákonníkom práce (v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín) a zo sociálneho fondu, ktorého výška zákonom limitovaná nie je. O výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhoduje zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, rozhoduje zamestnávateľ sám. Sumou, ktorou zamestnávateľ bude zamestnancom prispievať na stravovanie a podmienky, za ktorých bude poskytovať príspevok na stravu zo sociálneho fondu, určí zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Príspevok na stravu nákladov zamestnávateľa poskytnutý vo výške ustanovenej v Zákonníku práce (poskytnutý v rozpätí od 3,22 € do 4,29 €) a príspevok na stravu zo sociálneho fondu je oslobodený od dane z príjmov a nepodlieha ani odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

Príspevok zamestnávateľa na stravu zamestnancov sa bude považovať za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa, ak bude poskytovaný v limitoch ustanovených v Zákonníku práce, t.j. pôjde o príspevok na každé jedlo najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že ak bude zamestnávateľ poskytovať príspevok na stravu v rozpätí od 3,22 € do 4,29 €, bude sa považovať za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa a na strane zamestnanca pôjde o plnenie oslobodené od dane. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná minimálnou ani maximálnou výškou, ani percentuálnym podielom z tvorby sociálneho fondu, preto príspevok zo sociálneho fondu na stravu je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov a v tejto výške sa tvorba sociálneho fondu považuje za daňový uznaný výdavok.

Príklad: Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie prostredníctvom gastrolístkov v najnižšej nominálnej hodnote, t.j. od 1.9.2024 ide o gastrolístok s nominálnou hodnotou vo výške 6,23 €. V akej výške môže zamestnávateľ prispievať zamestnancovi na stravu od 1.9.2024, aby bol príspevok pre zamestnanca od dane oslobodený a na strane zamestnávateľa považovaný za daňový výdavok?
Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Cenou jedla sa v tomto prípade rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorej minimálna hodnota je od 1.9.2024 vo výške 6,23 €. To znamená, že príspevok na stravu poskytovaný z nákladov zamestnávateľa bude pre zamestnanca od dane oslobodený a pre zamestnávateľa uznaný daňový výdavok, ak sa bude poskytovať vo výške určenej v rozpätí od 3,43 € do 4,57 €. Okrem príspevku z nákladov zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi príspevok na stravovanie aj zo sociálneho fondu, ktorého výšku určí v internej smernici.

​Príspevok na stravu vopred?

​Toto je otázka, s ktorou sa často stretávam, preto som sa rozhodla v tomto príspevku vyjadriť aj k tejto problematike. Súčasná právna úprava Zákonníka práce neustanovuje povinnosť poskytovať, či už stravné lístky alebo finančný príspevok na stravu vopred. Slovo “vopred” v znení Zákonníka práce absentuje. Zabezpečiť stravovanie zamestnancov je povinnosťou zamestnávateľa, ale poskytnutie príspevku na stravu formou peňažného alebo nepeňažného plnenie je upravené ako pri výplate mzdy, mesiac pozadu:
1. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
2. Podľa § 132 Zákonníka práce ustanovenie § 129 Zákonníka práce sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.
Medzi príjmy zamestnanca patrí rozhodne aj príspevok na stravovanie v nepeňažnej forme (napr. vo forme gastrolístka) alebo finančný príspevok na stravu; a tak ako mzda, a aj tieto príjmy sú podľa § 129 Zákonníka práce splatné pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

V praxi môže ísť aj o iné prípady, napríklad: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely; na strane zamestnanca ide o nepeňažný zdaniteľný príjem, ktorý predstavuje v prvom roku používania zamestnancom (od zaradenia vozidla do užívania) sumu vo výške 1% zo vstupnej ceny vozidla, a počas ďalších rokov sa suma nepeňažného príjmu postupne znižuje. Zamestnanec používa vozidlo od prvého dňa v mesiaci, ale nepeňažný príjem sa zamestnancovi zdaní až mesiac pozadu v spracovaní výplat za predošlý mesiac, aj tu ide o aplikáciu § 129 a § 132 Zákonníka práce.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pre zamestnávateľa postup poskytovať príspevok na stravu vopred predstavuje enormnú administratívnu záťaž. Zamestnávateľ musí vykonať dva úkony - 1./ poskytnúť preddavok na stravu (nakoľko nevie predvídať počet dní neprítomností zamestnanca v práci, kedy mu nárok na stravu nepatrí) a po uplynutí mesiaca - 2./ vykonať zúčtovanie podľa skutočnej dochádzky zamestnanca; naviac pri predčasnom skončení pracovného pomeru je problém s vysporiadaním/vrátením stravných lístkov/finančného príspevku na stravu, na ktoré zamestnanec stratil nárok, ak zamestnanec nedosiahne v poslednom spracovaní výplat dostatočne vysokú mzdu na vykonanie zrážky zo mzdy vo výške neoprávneného príspevku na stravu. Poznámka: V schvaľovacom konaní už bol návrh novely Zákonníka práce, ktorý mal "iba" spresniť, že aj pri poskytovaní stravovania za uplynulý mesiac, pôjde o zabezpečenie stravovania v súlade so Zákonníkom práce. Návrh zákona však bol z legislatívneho procesu "stiahnutý". Či skutočne zamestnávateľ pri poskytovaní stravovania pochybil, ak príspevok na stravu poskytol mesiac pozadu, by tak mohol posúdiť a rozhodnúť len súd.