Sociálny fond sa tvorí podľa § 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom fonde") ako úhrn povinného prídelu, ďalšieho prídelu a iných plnení. Tvorba sociálneho fondu povinným prídelom sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov, nakoľko povinnosť tvoriť sociálny fond formou povinného prídelu vyplýva priamo zo zákona o sociálnom fonde (bez ohľadu na skutočnosť, či u zamestnávateľa pôsobia alebo nepôsobia zástupcovia zamestnancov, či je alebo nie je uzatvorená kolektívna zmluva).

I. Povinný prídel sa tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo úhrnu hrubých miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. To znamená, že minimálny povinný podiel do sociálneho fondu predstavuje 0,6% zo základu. Ide o spodnú hranicu pre každého zamestnávateľa. Možnosť tvoriť povinný podiel v určenom rozpätí až do výšky 1% zo základu môže:

1./ Podnikateľský subjekt, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý tieto podmienky nespĺňa, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %. Povinný prídel a ďalší prídel do fondu je u tohto zamestnávateľa súčasťou výdavkov (nákladov).

2./ Nepodnikateľský subjekt, pričom zákon o sociálnom fonde v tomto prípade nekladie podmienky tak ako je to u podnikateľských subjektov; títo zamestnávatelia môžu tvoriť fond až do výške 1% zo základu, samozrejme v rámci možností svojho rozpočtu alebo rozpočtu zriaďovateľa. U nepodnikateľského subjektu je povinný prídel a ďalší prídel súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov.

II. Ďalší prídel sa môže tvoriť najviac 0,5% zo základu a tento prídel môže byť pre zamestnávateľa povinným alebo nepovinným prídelom:

a) fakultatívny (dobrovoľný) – v prípade existencie kolektívneho vyjednávania, kedy sa jeho výška dohodne v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán). V súlade s § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde sa môže ustanoviť tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, ale len u zamestnávateľa, kde nemôže pôsobiť odborový orgán s odkazom na § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 241/2001 Z. z.. Ide o zamestnávateľov, kde je činnosť odborového orgánu zo zákona zakázaná, t.j. nie je možné kolektívnu zmluvu, v ktorej by sa tvorba ďalšieho prídelu do fondu dohodla, uzatvoriť. Týka sa to príslušníkov príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, a príslušníkov v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe.

b) obligatórny (povinný), ak nie je tvorba ďalšieho prídelu dohodnutá v kolektívnej zmluve, kedy sa ďalší prídel tvorí účelovo - výlučne len na poskytovanie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky stanovené zákonom o sociálnom fonde. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu, a zároveň na tento účel tvoriť sociálny fond len v prípade, ak: a./zamestnáva zamestnancov, ktorí majú na kompenzáciu výdavkov na dopravu zo zákona o sociálnom fonde nárok a súčasne b./nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, ktorá mu vyplýva z kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu.

Tvorba ďalšieho prídelu ako fakultatívny (dobrovoľný), či obligatórny (povinný) ďalší prídel sa navzájom vylučujú, a nie je ich možné ani kombinovať. Buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve podľa písm. a) alebo bude zamestnávateľ tvoriť ďalší prídel podľa písm. b) a použije ho na (čiastočnú) úhradu výdavkov oprávnených zamestnancov na dopravu. Na strane druhej sa nevylučuje možnosť poskytovať príspevok na dopravu z povinného prídelu a súčasne z ďalšieho prídelu spôsobom a) alebo b).

****
Kolektívnu zmluvu treba považovať za dvojstranný právny úkon, ktorého obsah vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípu zmluvnej voľnosti, že predmetom jej úpravy je spravidla výhodnejšia úprava v porovnaní so zákonom alebo iným pracovnoprávnym predpisom (ak to zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť) a že po podpise sú účastníci kolektívnou zmluvou viazaní s rovnakými právnymi následkami (účinkami) ako zákon (kolektívna zmluva je pre zmluvné strany v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní záväzná). Kolektívna zmluva je normatívnou zmluvou, čo znamená, že obsah jej normatívnej časti, je prameňom pracovného práva. Ak je obsahovou súčasťou kolektívnej zmluvy napr. úprava odstupného (odchodného), tvorí jej normatívnu časť, ktorá je z hľadiska súdnej vymáhateľnosti na rovnakej úrovni, akoby tieto nároky zakotvoval samotný zákon. Nároky, ktoré z nej jednotlivým zamestnancom vzniknú, sa preto podľa nej uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru a možno ich vymáhať súdnou cestou.

Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu boli platné ku dňu 31.8.2024, a následne sa nepristúpilo k podpisu dodatkov týchto kolektívnych zmlúv s platnosťou od 1.9.2024. Benefity dohodnuté v podnikových kolektívnych zmluvách, napríklad v oblasti sociálneho fondu, zostávajú zachované aj po uplynutí účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Ak tvorba sociálneho fondu nie je dohodnutá v podnikovej kolektívnej zmluve a ani v internom predpise, zamestnávateľ postupuje pri tvorbe sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde - viď vyššie.

Kolektívne zmlvuvy vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu na rok 2025 a 2026. Dňa 17.9.2024 bolo ukončené kolektívne vyjednávanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu na rok 2025 a 2026. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na rok 2025 zabezpečujú zamestnancom verejnej služby a štátnym zamestnancom vyplatenie odmeny vo výške 800 €, ktorá bude vyplatená vo výplatnom termíne za mesiac máj 2025. Na základe kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme zvýši od 1.1.2026 o 5 % a platové tarify štátnych zamestnancov sa zvýšia od 1.1.2026 o 5 %.

Súčasťou kolektívnych zmlúv sú dojednané aj tzv. sociálne benefity: priaznivejšia úprava dĺžky pracovného času, výmera dovolenky o týždeň viac oproti zákonu, odchodné a odstupné zvýšené o jeden funkčný plat nad rozsah zákona, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, či prídel do sociálneho fondu. Zároveň získavajú verejní a štátni zamestnanci 2 dni na zotavenie, tzv. sick days.