Krieda, ktorá vystrašila moc
Tak sme sa od vedúceho Úradu vlády Juraja Gedru dozvedeli, že študent popradského gymnázia, ktorý kriedou napísal na cestu „Ako chutí Putinov k…?“, je vraj „mentálny Cintula“ a šíriteľ primitívnej nenávisti.
Naozaj? Len preto, že si dovolil expresívne vyjadriť názor na vládu, ktorá sa správa servilne k vojnovému zločincovi a masovému vrahovi?
V demokratickej krajine sa za kriedu na asfalte nevyhlasuje diagnóza „potenciálny atentátnik“.
Nikdy som nebol zástancom vulgarizmov vo verejnom priestore.
Preto som protestoval, keď Ľuboš Blaha 1. mája 2022 hecoval dav, aby hulákal na adresu prezidentky – ženy a matky dvoch detí – že je „americká k…“.
Pamätám si, keď Robert Fico prirovnal hlavu štátu k potkanovi.
Pamätám si aj použitie pästného práva voči politickému oponentovi. Pamätám si aj nechutný útok premiéra na študenta práva, ktorý si len slušnou formou dovolil vyjadriť kritický názor na novelu Trestného zákona.
A pamätám si aj mlčanie pána Gedru.
Nepohoršoval sa, keď jeho spolustraníci debatovali s hajlujúcim neonacistom, antisemitom a extrémistom, obžalovaným z nenávistných činov.
Naopak – jeho aj ich obhajoval „právom na názor“.
A dnes?
Ten istý muž vyrába potenciálneho atentátnika zo študenta, ktorý si dovolil vyjadriť svoj názor.
Sloboda slova pre nich neznamená rovnaké právo pre všetkých – ale privilégium iba pre ich tábor.
Nie, to nie je morálka.
To je bezbrehé pokrytectvo.
Autoritárski vládcovia sa radi hrajú na obete.
Riadia sa zásadou: čo je dovolené im, iní si dovoliť nesmú.
Možno by bolo načase pozrieť sa kriticky do vlastných radov.
Urobiť sebareflexiu namiesto večného sebaľutovania.
Lebo zastaviť špirálu nenávisti a polarizácie je predovšetkým úloha tých, čo majú moc.
Nie tých, ktorí držia v ruke kriedu.
Od tínedžera s kriedou na chodníku sa demokracia nezrúti.
Ale od politikov, ktorí demonizujú kritiku, sa zrúti veľmi rýchlo.
Ak je pre nich najväčším problémom študent, nie oligarchovia, nie korupčné škandály, nie servilnosť k agresorovi, nie rozpadajúca sa infraštruktúra, narastajúca chudoba a celkove zaostávanie Slovenska, potom vládnu nie štátu, ale vlastnému strachu.
A strach nemá riadiť krajinu.
kopírované z FB Petra Weissa