K § 19 - Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie Text §19 Prečo ročné zúčtovanie Zákon č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení zaviedol do systému zdravotného poistenia pojem ročné zúčtovanie poistného. Podľa zákona sa poistné platí na báze celoročných príjmov poistenca. Počas jednotlivých kalendárnych mesiacov sa platia preddavky na poistné, úlohou ročného zúčtovania je vypočítať poistné za celý kalendárny rok. V ročnom zúčtovaní sa vypočítané (celoročné) poistné porovná s preddavkami, ktoré platiteľ zaplatil počas roka. Ak poistné je vyššie ako úhrn preddavkov, platiteľ poistného má nedoplatok, ktorý musí uhradiť zdravotnej poisťovni. Naopak, aj poistné vypočítané v ročnom zúčtovaní je nižšie ako úhrn preddavkov, platiteľ poistného má preplatok, ktorý mu zdravotná poisťovňa musí vrátiť. Pre zdravotné poisťovne nie je zanedbateľný fakt, že zúčtovanie sa robí i voči štátu. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) SZČO platia v priebehu roka preddavky, výška ktorých je buď odvodená z ich minuloročných príjmov alebo – ak v minulosti nepodnikali – si SZČO určia výšku preddavkov sami.
Zmyslom ročného zúčtovania SZČO je vypočítať poistné z príjmov, ktoré SZČO dosiahla za rok, ktorý sa zúčtováva. Spravodlivo sa tak vypočíta poistné z príjmov za zúčtovávaný rok, výška poistného nie je ovplyvnená bývalými príjmami. Je to porovnateľné s daňovým systémom a daňovými priznaniami.
Všetky SZČO musia povinne vykonať ročné zúčtovanie. Nie je podstatné, či činnosť skutočne vykonávajú, nie je podstatné, či dosahujú príjmy, nie je podstatné, či dosahujú zisk alebo majú stratu. Ročné zúčtovanie za rok 2005 museli vykonať i všetci konatelia, ktorí boli v čase od januára do augusta 2005 považovaní podľa vtedy platného zákona za SZČO. A to i v prípade „zahraničných“ konateľov. SZČO, ktorý podniká popri zamestnaní, musí takisto vykonať ročné zúčtovanie – a to sám, nemôže o vykonanie ročného zúčtovania požiadať zamestnávateľa. Poistenci podľa § 11 ods.2 zákona (samoplatitelia) – rok 2005 Samoplatitelia platia počnúc septembrom 2005 preddavky. Ich výšku si určujú sami, zákonom stanovená minimálna výška pre rok 2005 bola 575 Sk. Podľa § 13 ods.7 zákona s prihliadnutím na § 31 ods.9 zákona, je vymeriavací základ samoplatiteľa za rok 2005 určený ako úhrn príjmov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou (v praxi pôjde najmä o príjem z dohôd o vykonaní práce). Sledujú sa príjmy dosiahnuté v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 v čase, kedy bol poistenec považovaný za samoplatiteľa. Podľa § 19 ods.1 písm. a) bod 2. zákona nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistenec, ktorý bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 samoplatiteľom, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Suma minimálnej mzdy na tento účel je daná ako 6500 Sk za každý celý kalendárny mesiac. Suma 6500 Sk sa použije na tieto účely i v prípade, že ide o držiteľa preukazu ZŤP, mladistvú osobu a podobne. Podľa § 31a ods. 2 zákona nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistenec, ktorý bol v roku 2005 od 1.januára 2005 do 31.augusta 2005 poistencom štátu a v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 bol samoplatiteľom, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd (typický príklad – dobrovoľne nezamestnaná osoba, rozhodujúca je výška jej príjmu od septembra do decembra 2005). Naopak ročné zúčtovanie musí podať poistenec, ktorý bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 samoplatiteľom, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, presiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Príklad Pani Alžbeta je „domáca“. Do 31.augusta 2005 za ňu platil poistné štát. Od 1.septembra 2005 je považovaná za samoplatiteľa. Od septembra do decembra 2005 platila mesačné preddavky 575 Sk. Pani Alžbeta si zarába formou dohôd o vykonaní práce. Ak jej príjem z dohôd, vyplatený a zúčtovaný za mesiace september až december 2005 bude maximálne suma 13000 Sk, ročné zúčtovanie podať nemusí. Ak ale jej príjem bude 13001 Sk a viac, ročné zúčtovanie musí vykonať. Príklad Pán Rudolf bol počas celého roka tzv. dobrovoľne nezamestnaný – nebol ani zamestnancom ani SZČO a nebol ani nezaopatreným dieťaťom, ani poberateľom dôchodku, ani evidovaným uchádzačom o zamestnanie atď. Mal len príjmy z dohôd o vykonaní práce. Podľa zákona č.580/2004 Z.z. v znení zákona č.718/2004 Z.z. účinnom v čase od 1.januára 2005 do 31.augusta 2005, bol v uvedenom čase poistencom štátu. Podľa zákona č.580/2004 Z.z. v znení zákona č.352/2004 Z.z. bol pán Rudolf s účinnosťou od 1.septembra 2005 až do 31.decembra 2005 platiteľom podľa § 11 ods.2 zákona (samoplatiteľ). Pán Rudolf dosiahol v čase od 1.septembra 2005 do 31.decembra 2005 príjem z dohôd o vykonaní práce v úhrnnej výške 12500 Sk. Suma 12500 Sk neprevyšuje polovicu úhrnu minimálnych miezd (1/2 z 4 x 6500 = 13000 Sk). Pán Rudolf podľa § 31a ods.2 zákona nie je povinný vykonať ročné zúčtovanie. Príklad Pán Albert bol zamestnancom do 10.septembra 2005. Od 11.septembra 2005 je „dobrovoľne nezamestnaná osoba“, od tohto dňa si platí preddavky ako samoplatiteľ. Pán Albert má po celý rok 2005 príjmy z dohôd o vykonaní práce a to pravidelne každý mesiac vo výške 5000 Sk. Do vymeriavacieho základu pána Alberta ako samoplatiteľa sa započíta príjem z dohôd za mesiace október až december 2005. Na príjem z dohôd do septembra 2005 sa neprihliada, pretože ide o príjmy dosahované za mesiace, kedy bol súčasne i zamestnancom (viď § 14 vyhlášky MZ SR). Výsledkom je suma 3 x 5000 Sk = 15000 Sk. Vypočítajme limit príjmov, pri ktorom nemusí podať ročné zúčtovanie. V septembri bol samoplatiteľom 20 kalendárnych dní. Sumu minimálnej mzdy 6500 vydelíme počtom kalendárnych dní za mesiac september a násobíme počtom kalendárnych dní, počas ktorých bol samoplatiteľom: (6500 / 30) x 20 = 4334 Sk (zaokrúhľujeme na celé Sk nahor) Za mesiace október až december započítame sumy 6500 Sk: 4334 + 6500 + 6500 + 6500 = 23834 Sk Polovica z toho a teda limit príjmov je suma 11917 Sk Pán Albert za mesiace október až december zarobil na dohody 15000 Sk. Keďže je to viac, ako 11917 Sk, musí podať ročné zúčtovanie. Pozor, keďže bol do 10.septembra 2005 zamestnancom, od zamestnávateľa si musí vyžiadať doklad podľa § 19 ods.5 zákona a v ročnom zúčtovaní zohľadniť a vypočítať poistné i z príjmov zamestnanca (podáva ročné zúčtovanie na tlačive typu S). Poistenci podľa § 11 ods.2 zákona (samoplatitelia) – rok 2006 Samoplatitelia platia v roku 2006 mesačné preddavky v zákonom stanovenej minimálnej výške 634 Sk. Pre rok 2006 je vymeriavací základ samoplatiteľa určený ako úhrn príjmov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov dosiahnutých za rok 2006 s výnimkou vyňatých príjmov - príjmov z prenájmu, príjmov za výkon osobnej asistencie a príjmov zdanených zrážkovou daňou (okrem príjmov zo závislej činnosti, zdanených zrážkovou daňou). Podľa § 19 ods.1 písm. a) bod 2. zákona nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistenec, ktorý bol v roku 2006 samoplatiteľom, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Suma minimálnej mzdy na tento účel je daná ako 6900 Sk za každý celý kalendárny mesiac. Naopak ročné zúčtovanie musí podať poistenec, ktorý bol v roku 2006 samoplatiteľom, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov presiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Pre celý rok 2006 je hranica príjmu po ktorú sa nemusí podávať ročné zúčtovanie daná ako (12 x 6900 Sk) / 2 = 41400 Sk. Príklad Pani Alžbeta je „domáca“. Ako samoplatiteľ platí v roku 2006 mesačné preddavky 634 Sk. Pani Alžbeta si zarába formou dohôd o vykonaní práce. Ak jej príjem z dohôd, vyplatený a zúčtovaný za mesiace január až december 2006 bude maximálne suma 41400 Sk, ročné zúčtovanie podať nemusí. Ak ale jej príjem bude 41401 Sk a viac, ročné zúčtovanie musí vykonať. Príklad Pán Albert bol v roku 2006 od 1.januára 2006 samoplatiteľom a platil preddavky 634 Sk mesačne. Zamestnancom sa stal od 15.októbra 2006. Pán Albert má po celý rok 2006 príjmy z dohôd o vykonaní práce a to pravidelne každý mesiac vo výške 5000 Sk. Do vymeriavacieho základu pána Alberta ako samoplatiteľa sa započíta príjem z dohôd za mesiace január až september 2006. Na príjem z dohôd od októbra 2006 sa neprihliada, pretože ide o príjmy dosahované za mesiace, kedy bol súčasne i zamestnancom (viď § 14 vyhlášky MZ SR). Výsledný vymeriavací základ samoplatiteľa je suma 9 x 5000 Sk = 45000 Sk. Vypočítajme limit príjmov, pri ktorom nemusí podať ročné zúčtovanie. Za mesiace január až september je úhrn minimálnych miezd 9 x 6900 = 62100 Sk. V októbri bol samoplatiteľom 14 kalendárnych dní. Sumu minimálnej mzdy 6900 vydelíme počtom kalendárnych dní za mesiac október a násobíme počtom kalendárnych dní, počas ktorých bol samoplatiteľom: (6900 / 31) x 14 = 3117 Sk (zaokrúhľujeme na celé Sk nahor) Spočitame 62100 Sk a 3117 Sk, výsledkom je 65217 Sk. Polovica z toho a teda limit príjmov je suma 32608 Sk. Pán Albert za mesiace január až september zarobil na dohody 45000 Sk. Keďže je to viac, ako 32608 Sk, musí podať ročné zúčtovanie. Pozor, keďže bol od 15.októbra 2005 zamestnancom, od zamestnávateľa si musí vyžiadať doklad podľa § 19 ods.5 zákona a v ročnom zúčtovaní zohľadniť a vypočítať poistné i z príjmov zamestnanca (podáva ročné zúčtovanie na tlačive typu S). Poistenci štátu - rok 2005 Podľa § 19 ods.1 písm. a) bod 1. zákona v súčinnosti s § 31 ods.9 zákona a § 31a ods.1 zákona nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistenec, ktorý v roku 2005 nebol SZČO a súčasne v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 kedy bol poistencom štátu (nezaopatrené dieťaťa, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď.) a nebol zamestnancom, úhrn jeho príjmov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Suma minimálnej mzdy na tento účel je daná ako 6500 Sk za každý celý kalendárny mesiac. Ročné zúčtovanie nemusí vykonať ani poistenec, ktorý bol počas celého roku 2005 poistencom štátu ak v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 úhrn jeho vymeriavacích základov podľa § 13 ods.1 až 8 (tj. úhrn vymeriavacieho základu z činnosti zamestnanca, vymeriavacieho základu SZČO a príjmov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou), nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Naopak ročné zúčtovanie musí podať poistenec, ktorý bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 nebol SZČO, nebol zamestnancom a bol poistencom štátu, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, presiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Príklad Pán Bohuš bol zamestnancom od 1.januára 2005 do 31.októbra 2005. V roku 2005 nepodnikal, nebol považovaný za SZČO. Od 1.novembra 2005 je na dôchodku - je poistencom štátu. Ako zamestnanec by pán Bohuš ročné zúčtovanie podávať nemusel – každý mesiac bol jeho započítateľný príjem na úrovni 15 až 20 tis. Sk. Pán Bohuš však mal v mesiacoch november a december 2005 príjem na dohody o vykonaní práce v úhrnnej výške 14000 Sk. Limit, pri ktorom nemusí podať ročné zúčtovanie, je daný ako polovica z (6500 + 6500) = 6500 Sk. Keďže pán Bohuš mal ako poistenec štátu príjem vyšší, ako polovica úhrnu minimálnych miezd (14000 Sk je viac ako 6500 Sk), nesplnil podmienku uvedenú v § 19 ods.1 písm. a) bod 1. zákona a preto sa na neho vzťahuje povinnosť podať ročné zúčtovanie (tlačivo typ S). Príklad Pani Božena je dôchodkyňa (celý rok 2005). Po celý rok 2005 nebola zamestnancom ani nepodnikala. Pani Božena si zarába popri dôchodku formou dohôd o vykonaní práce. Jej mesačný príjem je 6000 Sk. Za mesiace september až december 2005 to bolo v úhrne 24000 Sk. Limit, pri ktorom nemusí podať ročné zúčtovanie, je daný ako polovica z (6500 + 6500 + 6500 + 6500) = 13000 Sk. Keďže pani Božena mala ako poistenec štátu príjem vyšší, ako polovica úhrnu minimálnych miezd (24000 Sk je viac ako 13000 Sk), nesplnila podmienku uvedenú v § 31a ods.1 zákona a preto sa na ňu vzťahuje povinnosť podať ročné zúčtovanie. Pani Božena sa v zmysle § 11 ods.9 zákona stala samoplatiteľom (dôvod – nie je zamestnancom, nie je SZČO a nie je ani osobou, za ktorú platí poistné štát, pretože nesplnila podmienky uvedené v § 11 ods.9 zákona). Ročné zúčtovanie podá ako samoplatiteľ (tlačivo typ C). Poistenci štátu - rok 2006 Podľa § 19 ods.1 písm. a) bod 1. zákona nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistenec, ktorý v roku 2006 nebol SZČO a súčasne v čase keby bol v roku 2006 poistencom štátu (nezaopatrené dieťaťa, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď.) a nebol zamestnancom, úhrn jeho príjmov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov (viď vyššie) nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Suma minimálnej mzdy na tento účel je daná ako 6900 Sk za každý celý kalendárny mesiac pre každého poistenca. Naopak ročné zúčtovanie musí podať poistenec, ktorý v roku 2006 nebol SZČO a bol poistencom štátu, ak v čase kedy bol poistencom štátu a nebol zamestnancom jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov presiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Pre celý rok 2006 je hranica príjmu po ktorú sa nemusí podávať ročné zúčtovanie daná ako 1/2 z (12 x 6900 Sk) = 41400 Sk. Príklad Pán Boleslav bol zamestnancom od 1.januára 2006 do 31.júla 2006. V roku 2006 nepodnikal, nebol považovaný za SZČO. Od 1.augusta 2006 je na dôchodku - je poistencom štátu. Ako zamestnanec by pán Boleslav ročné zúčtovanie podávať nemusel – každý mesiac bol jeho započítateľný príjem na úrovni 15 až 20 tis. Sk. Pán Boleslav však mal v mesiacoch august až december 2006 príjem na dohody o vykonaní práce v úhrnnej výške 20000 Sk. Limit, pri ktorom nemusí podať ročné zúčtovanie, je daný ako 1/2-ca z (5 x 6900) = 17250 Sk. Keďže pán Boleslav mal ako poistenec štátu príjem vyšší, ako polovica úhrnu minimálnych miezd (20000 Sk je viac ako 17250 Sk), nesplnil podmienku uvedenú v § 19 ods.1 písm. a) bod 1. zákona a preto sa na neho vzťahuje povinnosť podať ročné zúčtovanie (tlačivo typ S, pretože bol aj zamestnancom). Príklad Pani Božena je dôchodkyňa (celý rok 2006). Po celý rok 2006 nebola zamestnancom ani nepodnikala. Pani Božena si zarába popri dôchodku formou dohôd o vykonaní práce. Jej mesačný príjem je 6000 Sk. Za rok 2006 to bolo v úhrne 72000 Sk. Limit, pri ktorom nemusí podať ročné zúčtovanie, je daný ako 1/2-ca z (12 x 6900) = 41400 Sk. Keďže pani Božena mala ako poistenec štátu príjem vyšší, ako polovica úhrnu minimálnych miezd (72000 Sk je viac ako 41400 Sk), vzťahuje sa na ňu povinnosť podať ročné zúčtovanie. Pani Božena sa v zmysle § 11 ods.9 zákona stala samoplatiteľom (dôvod – nie je zamestnancom, nie je SZČO a nie je ani osobou, za ktorú platí poistné štát, pretože nesplnila podmienky uvedené v § 11 ods.9 zákona). Ročné zúčtovanie podá ako samoplatiteľ (tlačivo typ C). Zamestnanci (a zamestnávatelia) – rok 2005
Zamestnanci a zamestnávatelia platia počas roka preddavky na poistné vypočítavané zo skutočných príjmov zamestnanca. Ak za jednotlivé mesiace platili preddavky z celého započítateľného príjmu (ak započítateľný príjem zamestnanca v žiadnom mesiaci neprekročil maximálnu hranicu pre mesačný vymeriavací základ, tj. v roku 2005 bol najviac 43095 Sk), v ročnom zúčtovaní sa „nič nové nedozvieme“. Výška poistného, vypočítaného z úhrnu celoročného príjmu zamestnanca, bude prakticky rovnaká, ako úhrn preddavkov, ktoré zamestnanec a jeho zamestnávateľ zaplatil.
Z logiky výpočtu preddavkov zamestnancov vyplýva, že výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok zamestnanca (a zamestnávateľa) len vtedy, ak zamestnanec mal počas roka „kolísavé“ príjmy – teda mal mesiace so započítateľným príjmom do výšky 43095 Sk a mal i minimálne jeden mesiac, v ktorom mal započítateľný príjem vyšší ako 43095. V ročnom zúčtovaní takéhoto zamestnanca sa totiž spočítajú jeho celoročné započítateľné príjmy, pričom maximálna hranica je pre rok 2005 suma 517140 Sk. V ročnom zúčtovaní sa potom poistné vypočíta aj zo započítateľného príjmu, z ktorého sa preddavky neodvádzali – výsledkom bude nedoplatok zamestnanca a zamestnávateľa.
Z uvedených dôvodov je v zákone stanovená výnimka z povinnosti vykonať ročné zúčtovanie pre takého zamestnanca, ktorý počas roka 2005 nebol ani jediný deň SZČO a súčasne spĺňa nasledujúce podmienky – viď § 19 ods.1 písm. a) zákona v súčinnosti s § 31 ods.9 zákona:
-ak bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 poistencom štátu (nezaopatrené dieťaťa, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď.) tak v čase, kedy bol poistencom štátu a nebol zamestnancom, jeho vymeriavací základ (daný ako príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, v praxi pôjde najmä o príjem z dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o brigádnickej práci študentov) nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd (suma minimálnej mzdy na tento účel je daná ako 6500 Sk za každý celý kalendárny mesiac),
-ak bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 samoplatiteľom, tak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd (viď vyššie),
-jeho započítateľný príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ z činnosti zamestnanca) vo všetkých mesiacoch roka 2005 u jednotlivých zamestnávateľov nepresiahol sumu 43095 Sk
-v čase, kedy bol zamestnancom, nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou.
Podľa § 19 ods.1 písm. b) zákona ročné zúčtovanie nie je povinný vykonať ani poistenec, ktorý počas uplynulého roka nebol ani jediný deň SZČO a súčasne bol počas celého uplynulého roka zamestnancom a jeho započítateľný príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ) vo všetkých mesiacoch u jednotlivých zamestnávateľov presiahol sumu 43095 Sk a nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou.
Príklady Pani Terézia bola počas celého roka 2005 zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahla každý mesiac príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 43095 Sk. Pani Terézia počas roku 2005 nebola ani jeden deň SZČO a ani nemala príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, s výnimkou vyňatých príjmov. Pani Terézia ročné zúčtovanie za rok 2005 nemusí vykonať. Pán Tibor bol počas celého roka 2005 rovnako zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahol v mesiacoch január až november príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 43095 Sk. V mesiaci december 2005 však jeho príjem dosiahol sumu 60000 Sk. Pán Tibor bude musieť vykonať ročné zúčtovanie za rok 2005.
Treba pripomenúť, že zamestnanec, ktorý nemusí vykonať ročné zúčtovanie, ročné zúčtovanie vykonať môže „dobrovoľne“. Ročné zúčtovanie sa oplatí vykonať napríklad zamestnancovi, ktorý mal počas roka viacerých zamestnávateľov súbežne, u všetkých zamestnávateľov vo všetkých mesiacoch jeho započítateľný príjem neprekročil sumu 43095 Sk avšak v súčte všetkých započítateľných príjmov od všetkých zamestnávateľov je jeho započítateľný príjem vyšší, ako 517140 Sk. Ak takýto zamestnanec podá ročné zúčtovanie, výsledkom bude jeho preplatok a takisto preplatok jeho zamestnávateľov.
Zamestnanci (a zamestnávatelia) – rok 2006
Zamestnanci a zamestnávatelia platia počas roka preddavky na poistné vypočítavané zo skutočných započítateľných príjmov zamestnanca. Ak za jednotlivé mesiace platili preddavky z celého započítateľného príjmu (ak započítateľný príjem zamestnanca v žiadnom mesiaci neprekročil maximálnu hranicu pre mesačný vymeriavací základ, tj. v roku 2006 bol najviac 47475 Sk), v ročnom zúčtovaní sa „nič nové nedozvieme“. Výška poistného, vypočítaného z úhrnu celoročného započítateľného príjmu zamestnanca, bude prakticky rovnaká, ako úhrn preddavkov, ktoré zamestnanec a jeho zamestnávateľ zaplatil.
Z logiky výpočtu preddavkov zamestnancov vyplýva, že výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok zamestnanca (a zamestnávateľa) len vtedy, ak zamestnanec mal počas roka „kolísavé“ príjmy – teda mal mesiace so započítateľným príjmom do výšky 47475 Sk a mal i minimálne jeden mesiac, v ktorom mal započítateľný príjem vyšší ako 47475. V ročnom zúčtovaní takéhoto zamestnanca sa totiž spočítajú jeho celoročné započítateľné príjmy, pričom maximálna hranica je pre rok 2006 suma 569700 Sk. V ročnom zúčtovaní sa potom poistné vypočíta aj zo započítateľného príjmu, z ktorého sa preddavky neodvádzali – výsledkom bude nedoplatok zamestnanca a zamestnávateľa.
Z uvedených dôvodov je v zákone stanovená výnimka z povinnosti vykonať ročné zúčtovanie pre takého zamestnanca, ktorý počas roka 2006 nebol ani jediný deň SZČO a súčasne spĺňa nasledujúce podmienky – viď § 19 ods.1 písm. a) zákona:
-ak bol v roku 2006 i poistencom štátu (nezaopatrené dieťaťa, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď.) tak v čase, kedy bol poistencom štátu a nebol zamestnancom, jeho vymeriavací základ (daný ako príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov, v praxi pôjde najmä o príjem z dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o brigádnickej práci študentov) nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd (suma minimálnej mzdy na tento účel je daná ako 6900 Sk za každý celý kalendárny mesiac),
-ak bol v roku 2006 i samoplatiteľom, tak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd (viď vyššie),
-jeho započítateľný príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ z činnosti zamestnanca) vo všetkých mesiacoch roka 2006 u jednotlivých zamestnávateľov nepresiahol sumu 47475 Sk
-v čase, kedy bol zamestnancom, nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov.
Podľa § 19 ods.1 písm. b) zákona ročné zúčtovanie nie je povinný vykonať ani poistenec, ktorý počas uplynulého roka nebol ani jediný deň SZČO a súčasne bol počas celého uplynulého roka zamestnancom a jeho započítateľný príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ) vo všetkých mesiacoch u jednotlivých zamestnávateľov presiahol sumu 47475 Sk a nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov.
Príklady Pani Terézia bola počas celého roka 2006 zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahla každý mesiac príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 47475 Sk. Pani Terézia počas roku 2006 nebola ani jeden deň SZČO a ani nemala príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, s výnimkou vyňatých príjmov. Pani Terézia ročné zúčtovanie za rok 2006 nemusí vykonať. Pán Tomáš bol počas celého roka 2006 zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec mal každý mesiac príjem – mzdu, vrátane prémií, odmien a pod. – okolo 30000 Sk. V mesiaci júl 2006 mal vyplatenú odmenu pri príležitosti životného výročia (40-te narodeniny) vo výške 20000 Sk a i vďaka tomu v tomto mesiaci jeho hrubý príjem dosiahol 50000 Sk. Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa však odmena pri životnom výročí nezapočítava a vymeriavací základ pána Tomáša bol „len“ 30000 Sk. Pán Tomáš počas roku 2006 nebol ani jeden deň SZČO a ani nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, s výnimkou vyňatých príjmov. Keďže pán Tomáš ako zamestnanec dosiahol každý mesiac príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 47475 Sk. ročné zúčtovanie za rok 2006 nemusí vykonať. Pán Tibor bol počas celého roka 2006 rovnako zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahol v mesiacoch január až november príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 47475 Sk. V mesiaci december 2006 však jeho príjem dosiahol sumu 60000 Sk. Pán Tibor bude musieť vykonať ročné zúčtovanie za rok 2006.
Treba pripomenúť, že zamestnanec, ktorý nemusí vykonať ročné zúčtovanie, ročné zúčtovanie vykonať môže „dobrovoľne“. Ročné zúčtovanie sa oplatí vykonať napríklad zamestnancovi, ktorý mal počas roka viacerých zamestnávateľov súbežne, u všetkých zamestnávateľov vo všetkých mesiacoch jeho započítateľný príjem neprekročil sumu 47475 Sk avšak v súčte všetkých príjmov od všetkých zamestnávateľov je jeho započítateľný príjem vyšší, ako 569700 Sk. Ak takýto zamestnanec podá ročné zúčtovanie, výsledkom bude jeho preplatok a takisto preplatok jeho zamestnávateľov.
Zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie za zamestnanca
Podľa § 19 ods.2 zákona poistenec, ktorý počas uplynulého roka bol len zamestnancom (nebol SZČO, nebol samoplatiteľ) a nemal ani príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho posledného zamestnávateľa. Ak mal poistenec viacerých „posledných“ zamestnávateľov, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich.
Príklad Pán Xavér bol počas roka 2006 len zamestnancom, príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vyňatých príjmov nemal. V čase od 1.1.2006 do 31.12.2006 bol zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. ako zamestnanec s pracovnou zmluvou V čase od 1.1.2006 do 31.12.2006 bol súčasne aj zamestnancom spoločnosti Dunaj a.s. ako člen dozornej rady a za výkon funkcie poberal zdaniteľnú odmenu. Ak pán Xavér podľa zákona musí vykonať ročné zúčtovanie (ak mal u niektorého zamestnávateľa v nejakom mesiaci započítateľný príjem vyšší ako 47475 Sk) alebo ak sa rozhodne vykonať ročné zúčtovanie „dobrovoľne“, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania spoločnosť Kriváň alebo spoločnosť Dunaj alebo ročné zúčtovanie vykoná sám. Termíny v roku 2006 7. máj 2006 = lehota podľa § 19 ods. 5 zákona = dokedy musí zamestnávateľ vydať svojmu zamestnancovi doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch. 15. máj 2006 [hore] lehota podľa § 19 ods.2 zákona
ak dovtedy zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa a spĺňa ďalšie v zákone uvedené podmienky, zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie za svojho zamestnanca. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania po tomto termíne, zamestnávateľ mu nemusí vyhovieť – a zamestnanec si musí podať ročné zúčtovanie sám. 30. jún 2006 [hore] lehota podľa § 19 ods.1 zákona
dokedy sa musí vykonať ročné zúčtovanie a doručiť do zdravotnej poisťovne. 31. júl 2006 = lehota podľa § 19 ods. 10 zákona = dokedy musí poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, oznámiť ostatným platiteľom – zamestnávateľom alebo samotnému zamestnancovi - ich preplatok alebo nedoplatok, ak je vyšší ako 100 Sk. 31. august 2006 [hore] lehota podľa § 19 ods. 15 zákona
oznámenie zamestnávateľa zdravotnej poisťovni o výslednom preplatku alebo nedoplatku, ktorý sa uhrádza medzi zamestnávateľom a zdravotnou poisťovňou. 31. október 2006 [hore] lehota podľa § 19 ods.11 a 12 zákona
vyrovnanie preplatku alebo nedoplatku na poistnom. 
