Záleží na tom, o čom sa rozhoduje. Zákon hovorí, v ktorých prípadoch je potrebné dosiahnuť 2/3 väčšinu všetkých vlastníkov bytov a kedy stačí nadpolovičná väčšina. Treba si ho preštudovať, lebo v niektorých prípadoch nie je možné písomné hlasovanie. Nemám po ruke práve tento zákon, aby som citovala §, ak ma niekto nepredbehne, po obede to tu upresním.

Ano, viem ze zakon stanovuje v urcitych pripadoch 2/3, ale toto nie je ten pripad. Tu len ide o to, ze pisomne hlasovanie dopadlo sice s vysledkom viac ako 50% zucastnenych vlastnikov "za", co bolo ale zaroven menej ako 50% vsetkych vlastnikov. A samozrejme sa zucastnenym nepaci ze bol bod oznaceny ako neprijaty - namietaju, ze ti co nevyuzili svoje hlasovacie pravo maju smolu a ze bod mal byt prijaty.

Ja si myslím, že výsledok hlasovania je taký, ako pri hlasovaní na schôdzi. Čiže treba vedieť, kde je potrebná 2/3 väčšina zo všetkých vlastníkov bytov a kedy stačí nadpolovičná väčšina zúčastnených vlastníkov bytov.
Vy ste dosiahli nadpolovičnú väčšinu zúčastnených vlastníkov na hlasovaní "za" (asi neprijatie bodu) a v tom prípade je rozhodnutie platné. V tomto prípade hlasovacie právo je podobné účasti na schôdzi. Kto sa zúčastní, hlasuje, kto nie, je to niekedy na škodu spoločenstva, niekedy výhoda tých, ktorí chcú niečo presadiť. Dúfam, že zákon chápem správne.

Takze mate opacny nazor ako ja. Ja som toho nazoru, ze sa vzdy hlasuje nadpolovicnou vacsinou hlasov vsetkych vlastnikov, nie zucastnenych. Podla mojho nazoru zakon hovori iba o jednej vynimke a to, pokial po hodine nie je zhromazdenie uznasaniaschopne, potom sa hlasuje nadpolovicnou vacsinou zucastnenych - co podla mna pri pisomnom hlasovani nie je mozne aplikovat.

Navrhujem, zacitujme si zákon v trošku pozmenenej podobe. Začnem §14 ods.3:
"2/3 väčšinou hlasov všetkých vlastníkov sa rozhoduje vždy hlasovaním na schôdzi pokiaľ vlastníci bytov a NP v dome rozhodujú:
- o úvere,
- o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru,
- o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo NP v dome,
- o zmene spôsobu výkonu správy,
- o zmluve o spoločenstve.
Na toto hlasovanie sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 6, t.z. u dvojky neplatí: - ani nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov,
- ani nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených vlastníkov a pri šestke neplatí - písomné hlasovanie."
Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní o niektorej z vyššie spomenutých záležitostí je jednoznačné 2/3 kvórum a v týchto prípadoch je písomné hlasovanie neplatné nech je aj 100% účasť. Preto GabiZ správne položila na úplnom začiatku otázku "Záleží na tom, o čom sa rozhoduje."
Aby sme však nebazírovali nad ustanoveniami zákona a aby sme túto otázku správne vyriešili, napíš D123 konkrétne o čom sa vlastne rozhodovalo. Verím, že spoločnými silami nájdeme riešenie.
Inak ods. 6 je absolútne nedokonalým odsekom, pretože nerieši podstatu veci. Pekný večer prajem.

Nehlasovalo sa o nicom podstatnom, preto som aj odpisala, ze sa to netyka 2/3 vacsiny (pre osvetlenie situacie - islo o povolenie privodu optickeho kabla do spolocnych priestorov). Ide mi len o ten nestastny vysledok (samozrejme uplne suhlasim, ze ods.6 riesi vsetko okolo len nie podstatu). Vsade sa definuje - tak ako je v predchadzajucom prispevku spravne cervenou zvyraznene - hlasovanie na schodzi. U nas sa na pisomne hlasovanie dostavilo cez 60% vlastnikov. Z tych bolo 70% za, co je ale iba 44% zo vsetkych hlasov vlastnikov.
J.Zányiová (spoluautorka zákona 182/1993) v clanku "Ako sa hlasuje v panelaku" (link: http://www.bytovypodnikvrakuna.sk/corpus/byid/2974.csp) tiez uvadza, ze ak nie je pisomne hlasovanie uspesne.........ale kedy to je, sa uz nedocitame (tak ako v dalsich podobnych clankoch inych autorov). Napriek tomu mi to stale z clanku vychadza len na 3 formy prijatia rozhodnutia - 1. 2/3 vsetkych vlastnikov, 2. bezne veci nadpolovicnou vacsinou, 3. hodinu po zacati schodze s nizkou ucastou vlastnikov nadpolovicnou vacsinou pritomnych. V nasom pripade sa 1 a 3 aplikovat neda, zostava preto podla mna nadpolovicna vacsina.
P.S. Inak u nas sa hlasovalo pisomne o 5-tich bodoch, vsetky prijate nadpolovicnou vacsinou vsetkych vlastnikov iba tento jeden je taky oriesok .

Prečo sa nedá 2 a 3 použiť. Podľa mňa v pohode môžeš použiť 2 a 3 a keby to vyšlo na 1, je to ešte lepšie.

Môj názor:

počet zúčastnených = počet vlastníkov v dome (platí iba pri písomnom hlasovaní)

pretože, pred písomným hlasovaním musíš oboznámiť každého člena 10 dní vopred (každému tým dávaš možnosť hlasovať) a teda každý vlastník je zároveň zúčastnený. Ak vlastník neodovzdá svoj hlas, taktiež hlasuje (resp. nevyjadruje sa).

Tip: ak nechcete, aby prešiel nejaký návrh SVB hlasovaním, použite písomné hlasovanie (väčšinou je neúspešné - aspoň u nás).

Písomné hlasovanie je v zmysle zákona prípustné len v uričtých prípadoch. Nie vždy sa môže použiť.

Moje stanovisko - môžem sa mýliť ???

Pokiaľ sa v niektorých prípadoch sa hlasuje o niečom, čo je podľa §14 odst. 3 je vždy potrebná 2/3 väčšina vlastníkov.
v ostatných prípadoch to rieši §14 odst. 2
Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených.

.................... potiaľto je to snád každému jasné.

Zákon ešte umožňuje hlasovanie písomnou formou v §14 odst. 6. a tu začínajú problémy. Chápem to nasledovne všetci vlastníci musia byť vyrozumení o písomnom hlasovaní 10 dní predom, z toho mi vychádza, že o tom všetci vedia a tedy sa môžu hlasovania zúčastniť (1 byt = 1 hlas aj keď sú tam viacerí vlastníci). Pri hlasovaní sú tieto výsledky:
- môžu hlasovať za,
- môžu byť proti
- môžu sa zdržať hlasovania.

Pokial sa nehlasuje o niečom kde musí byť zo zákona 2/3 väčšina vlastníkov za aby bolo to o čom sa hlasuje prijaté, platí nasledovné:

Pri hlasovaniach platí, že vec o ktorej sa hlasuje musí byť zvolená väčšinou hlasov za.

Tých čo sa hlasovania nezúčastnili treba počítať že sa zdržali hlasovania. Potom podľa výsledkov hlasovania vidíme výsledok.

Teraz to preženiem s príkladom. V paneláku je 50 vlastníkov. Písomného hlasovania sa zúčastnia 3 vlastníci. Výsledok hlasovania 2 sú za 1 je proti. Podľa mňa je to o čom sa hlasovalo prijaté, pretože každý mal právo sa k tomu vyjadriť. Ak by boli 2 proti a 1 za nebolo by nič prijaté.

Ak chcete tak diskutujte, asi sa to všetkým nebude páčiť. Ale aj v parlamente sa rozhoduje väčšinou pokiaľ nejde o zákony kde je predpísaná iná väčšina, samozrejme musí tam byť podľa zákona ten minimálny počet ludi ktorí môžu hlasovať.

Orim, došla odpoveď, môžeme túto tému uzavrieť. Alebo ešte viac rozdiskutovať?

Vyjadrím sa k tomu neskoršie


nie je mi jasné k čomu je dobré písomné hlasovanie.

Ja som chcela písomné vyjadrenie len v prípadoch, kedy sa mali vyjadriť vlastníci či chcú vymeniť na výťahoch laná alebo aj rozvádzače.Hovorili sme o tom na schôdzi a ja som vlastne dala hlasovat potom takto skor formou dotazníka, aby som ich nemusela znovu zvolavať. A mám to aj na papieri čo chceli...V rozhodujúcich veciach by som asi písomné hlasovanie nerobila, nedáva to možnosť diskusie a uplatnenie vlastných názorov na verejnosti.

Moje vyjadrenie:
Prečítal som si vyjadrenie pána Zimmermanna. V jeho vyjadrení je napísané, že na platné rozhodnutie pri hlasovaní písomnou formou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov v dome. Nepostačujú teda podľa príkladu hlasy 3 z 50 vlastníkov.

Pokiaľ sledujete rôzne hlasovania, ako sa hlasuje vždy je dopredu stanovené, ako sa hlasuje.

Aj v tomto prípade pri písomnom hlasovaní v SVB by mal byť vyhlásený spôsob hlasovania, ako to má prebehnúť a to v zákone, pretože zákon stanovil, že sa môže hlasovať písomne.
Pokiaľ to tak nie je hlasuje sa podľa toho ako si to kto vysvetlí a nedude to v rozpore so zákonom.

Príklad:

Hlasovanie – je tu popísaný spôsob hlasivania
Každý poslanec má v rokovacej miestnosti svoje stále miesto, odkiaľ môže hlasovať prostredníctvom technického zariadenia. Poslanec má za týmto účelom identifikačnú kartu, ktorú vsunie do otvoru hlasovacej jednotky a stlačí príslušné tlačidlo ktorým hlasuje za návrh, proti návrhu alebo sa zdrží hlasovania. Ide o najčastejší spôsob hlasovania. Ak sa napríklad z technických dôvodov nemôže použiť hlasovacie zariadenie, hlasujú poslanci zdvihnutím ruky. Ďalší možný spôsob hlasovania je hlasovanie podľa mien. Poslanci sú postupne vyzývaní predsedajúcim a vyhlasujú, či hlasujú za návrh, proti návrhu alebo sa zdržiavajú hlasovania. Uvedené spôsoby sa používajú pri verejnom hlasovaní. Ak národná rada hlasuje tajne, používajú sa na tento účel hlasovacie lístky. Poslanec sa v žiadnom prípade nemôže dať pri hlasovaní zastúpiť inou osobou.

Ak ústava neustanovuje niečo iné, na prijatie uznesenia národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ide o relatívnu väčšinu, ktorá predstavuje najmenej 39 poslancov hlasujúcich za návrh (pri účasti 76 poslancov; pozri kvórum). Relatívnou väčšinou sa hlasuje napríklad o procedurálnych návrhoch alebo návrhoch zákonov.

Okrem relatívnej väčšiny vyžaduje ústava v niektorých prípadoch nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, nielen prítomných. Ide o absolútnu väčšinu, pri ktorej musí hlasovať za návrh najmenej 76 poslancov. Absolútna väčšina je potrebná napríklad pri vyslovení nedôvery vláde alebo jej členovi, alebo pri voľbe predsedu a podpredsedov národnej rady.

Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta republiky, na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu, je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Ide o kvalifikovanú väčšinu, ktorá predstavuje minimálne 90 poslancov hlasujúcich za návrh. Trojpätinovou väčšinou sa rozhoduje tiež o konaní neverejnej schôdze národnej rady.

Nie vždy sa musí hlasovania zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých možných osôb, ktoré môžu hlasovať.
Toto je zo zahraničia.

Napríklad ako v utorok 16. mája, keď sa v štáte Oregon uskutočnili prvé primárky prostredníctvom pošty. Tento neobvyklý spôsob hlasovania prispel k tomu, že sa na nich zúčastnilo až 47 percent voličov, čo je druhý najvyšší výsledok v doterajšej histórii tohto štátu. Organizátori volieb totiž rozposlali hlasovacie lístky už 28. apríla a úlohou voličov bolo vrátiť ich na miestne volebné úrady v utorok do ôsmej hodiny večer. Ukázalo sa, že takýto spôsob hlasovania je lacnejší a navyše, vhodnejší pre zaneprázdnených voličov. Všeobecne sa predpokladá, že klasický spôsob hlasovania by nedokázal v atmosfére súčasných nudných primáriek dostať do volebných miestností také množstvo ľudí.

Tu by som rád podotkol, že sa hlasovania zúčastnilo 47% voličov. Šlo o písomné hlasovanie – výber kandidátov na post prezidenta čo bolo oficiálne uznané. Pri predchádzajúcich voľbách bola účasť ešte nižšia. A bolo to platné

Na základe vyššie uvedeného mám trochu iný názor ako pán Zimmermann.
Pán Zimmermann je právnik a predpokladá ako by to malo byť. Ale pokiaľ niečo nie je stanovené zákonom dá sa o tom v niektorých prípadoch povedzme úspešne pochybovať.

Zo zákona 182/1993 § 14 odstavec 6 však nevyplýva, ako má prebehnúť písomné hlasovanie. Aj keď by tu mohol byť použitý odstavec 2 ale nie je to na 100 % jasné.

Myslím, že úspešný právnik by mohol obhájiť aj výsledky písomného hlasovania ktorého sa zúčastnilo menej ako 50% všetkých majiteľov bytov.

Nemôžem súhlasiť s posledným diskutujúcim Orim, ale plné sa stotožňujem s právnikom p. Z. Veľmi často využívam písomne hlasovanie, nakoľko každý môže vysloviť svoj názor, či je za predmet hlasovania alebo proti. Vo väčšine SVB je zopár profesionálnych nespokojencov, keď poviete biele ony budú za čierne. Títo vedia veľmi často rozbiť celú schôdzu vlastníkov a nakoniec sa k ničomu nedospeje. Pri písomnom hlasovaní, ak nie sú spokojní s výsledkom hlasovania môžu sa obrátiť na súd, aby ten rozhodol.