Ako čítam tak teraz máte so svokrovcami dobrý vzťah - teoreticky by vám to malo fungovať. My so svokrovcami síce nebývame spolu v jednom dome, len v jednej dedine - teda vidíme sa skoro každý deň ale je to fajn. Moja rada je - hľavne aby sa z Tvojej svokry nestala "starostlivá mamička", v ktorej sa začnú prebúdzať až prehnané city k svojmu synčekovi a aby to neskončilo tak, že budete navzájom súperiť. Musíte si od začiatku určiť nejaké pravidlá - napr.že svojmu mužovi budeš variť aj prať ty a nie ona atď. Proste - neustúp.
A pokiaľ ide o to koľko stojí taká prestavba - je to rôzne - od náročnosti. Keď sme prerábali my - síce dlhšie ale svojpomocne a všetko sme si viac-menej zháňali sami, tak sa to dalo celkom utiahnuť. Samozrejme - keď robí prestavbu firma - urobí vám najprv cenovú ponuku.
A či je lepšie v byte alebo v rodinnom dome? Nám určite v dome. Bývali sme aj v byte, ale dom Ťa tak neobmedzuje - máš viac voľnosti, záhradu... Len je okolo domu aj viac starostí - neustále sa musí niečo opravovať a vynovovať.

Neviem či som Ti nejako pomohla, ale želám vám správne rozhodnutie a v prípade, že to bude prestavba - tak nech vám ide všetko ako po masle.

Nechod do toho!!! som žil 12 rokov v spoločnom dvore sice každý vo svojom dome ale niekedy bolo riadne veselo a mal som sto chutí utiecť ale nebolo kam. Aj ked do toho vrazite more času penazí a sil aj tak budu mať pocit že to je predsa ich dom a vy ste tm s ich láskavým dovolením. radšej malé al moje!!!!

A priateľ je jedináčik? Lebo v manželovej rodine si takto nadstavil švagor a odvtedy sme dva tábory. Je ich veľa súrodencov a zatiaľ čo môj muž ešte so sestrou v pohode ( pre švagra to bola jediná možnosť riešenia bytovej otázky ), ďalší akoby závideli a vzťahy sa dosť narušili. A samozrejme teraz všetci čakajú, že čokoľvek v celom dome a okolo domu treba urobiť, je to len jeho starosť. Ostatní už len čakajú na dedičstvo.

My máme dom v spoločnom vlastníctve s bratom, ale ten je 99 % v Bratislave - pravdupovediac o dom sa veľmi nestará, ale keď sa niečo prerába tak ideme na polovicu.

Vaše rozhodnutie bude závisieť od mnohých faktorov v rodine - už spomínaní súrodenci (ak existujú), vzťah s rodičmi,....

V každom prípade však treba myslieť na to, že mať nehnuteľnosť vo forme spoluvlastníctva nie je veľká výhra. Ak po smrti rodičov zdedíte nehnuteľnosť ako jediní, je to fajn, môže byť. Ale ak sú tam súrodenci, tak by som dal ruky preč a volil by som radšej ten byt.


A čo by to mohlo stáť? Zhruba ako výstavba jednopodlažného rodinného domu pri ušetrení nákladov na základy. Veď všetko musíš postaviť - steny, omietky, rozvody, strechu. Ušetríš ešte na kotli (ak ten pôvodný má dostatočnú kapacitu) a kanalizácii. A hlavne na pozemku, keďže ho nemusíš kúpiť. To je dnes tiež jedna z najvýznamnejších položiek pri rodinnom dome.

veď hej, ono všetko sa dá, ak je ochota a normálni ľudia, ktorí sa seriózne dohodnú. A kto sa o ten dom stará? Lebo ja si ozaj neviem predstaviť, keď tu svokra nebude, čo sa stane s tou spodnou časťou domu. Dom nemôže byť bez pána a nikto nebude mať na to, aby vyplatil siedmich ľudí ( Ich je osem súrodencov). A predať to bude ťažké, keďže hore je nadstavené. Uf, to bude tvrdý oriešok. Neviem, neviem...

Má dvoch súrodencov. Jeho 1 sestra už má dom po babke, takže s ňou je vysporiadaný, ale tá druhá ešte býva s rodičmi. Tak jedine ak s ňou by bol problém. Jeho rodičia chcú celý dom prepísať na neho. Ale ja by som radšej išla do bytu, aj keď do malého, ale bol by to náš. Neviem, ako by som ho presvedčila, aby sme nešli nadstavovať. On si síce myslí, že im povie, aby sa do nás nestarali, ale ja tomu neverím. A myslíte, že finančne je lacnejšia nadstavba alebo byt?

Podobná situácia je aj u nás v rodine. Tiež by som mohol nadstavať na rodičovský dom, ale jeden zo súrodencov býva s rodičmi. Nechcem tu popisovať, ako je to u nás, ale skús sa ho opýtať, ako si to predstavuje po tom, čo jeho rodičia pominú. Práve tá jedna sestra bude problém. Budete ju vedieť vyplatiť ? Alebo zostane bývať v tom dome, aj keď ho prepíšu na neho? Ak tam nebude bývať, načo vám bude taký veľký dom - vlastne 2 bytové jednotky. Budete ten druhý byt prenajímať?

Nepomôžem si, ale vychádza mi rozumnejšie ten byt. Dom potom môžete predať a so sestrou sa podelíte. Alebo vás sestra vyplatí. Alebo si to s ňou potom vymeníte a budete v rodičovskom dome.

A čo je finančne výhodnejšie? To závisí od lokality, kde bývate. Nadstavba (teda stavba - materiál a práca) vychádza zhruba všade rovnako, kým byty sú veľmi závislé od lokality - čím väčšie mesto, tým drahší byt. Keby to bolo v BA, tak by nadstavba vyšla lacnejšie ako nový byt (novostavba). V menších mestách to môže byť ale opačne.

No on si myslí, že potom tam môžu bývať naše deti. Ale pokiaľ nebudú chcieť, tiež hovorím, že potom bude zbytočne veľký, a tým aj spojené veľké náklady na kúrenie... A určite by sme museli vyplatiť aj sestru. Starší 2-izbový v NR stojí okolo 1,1 mil. Len neviem, koľko vyjde taká nadstavba. Ja by som bola najradšej za ten byt.

Tak myslím, že nadstavba by vyšla viac.

Preboha, ľudia, nerobte to!!!!!!
My sme bývali so svokrovcami v jednom dvore dva roky - vo svojom dome to sme žili bez papiera. Predtým ma "žrali" a potom im vadili také veci, že k nim nechodíme na kávičku /som bola rada, že som doma z práce a doma ma čakala ďalšia práca/. Muž chodil neskoro večer a bol rád keď sa najedol a ľahol do postele, že som tichej povahy. Proste ak nemám čo povedať som ticho, a rozhovory na tému, kto s kým kedy a kde ma nezaujímajú. Stará striga chodila po dedine a rozprávala ako nám vyvára a ja to vyhadzujem do smetiaka, upratuje...NIč z toho nebola pravda, chorá myseľ ženy na dôchodku, ktorá nemá žiadne aktivity.
Dom nebol vysporiadaný, hoci som na tom od začiatku trvala a slová "kto by vás vyhadzoval" sa naplnili toho roku 31.10. keď sme tam boli oznámiť svadbu. Manžel dostal poslednú možnosť sa so mnou rozísť /po 11-tich rokoch chodenia, z toho 2 v spoločnej domácnosti/. Muž sa zosypal ako domček z karát. To bola posledná kvapka! Dvihla som telefón a zavolala mame. Na druhý deň sme mali nový domov. Máme len dve izbičky, ale kľud. Muž začal konečne spávať a jesť. A to je hlavné, pohoda a zdravie. A ten dom nech si vezmú na druhý svet, ak si myslia , že ho tam budú potrebovať. Ale predtým nech ich doopatruje.
Teraz začíname od ziačiatku, šetríme na nové bývanie a pomaličky sa z toho všetkého spamätávame. Toľko moja skúsenosť.

Tak z vlastnej skúsenosti. My sme nadstavovali nad rodičovský dom svokrovcov a bývame spolu so svokrovcami a ešte je tam mužova sestra. Je to výborné - nemôžem si to vynachváliť. Po materských som mohla rýchlo späť do práce a svokra so švagrinou sa o deti postarali vždy keď bolo treba. Spolu robíme všetko - upratujeme, varíme. Bavíme sa o všetkom. Dobré vzťahy sú len o tolerancii a láske. Mnohé dievčatá si nevedia uvedomiť že tým že sa vydajú ich manžel sa nestane sirotou a jedináčikom - i keď najviac sa samozrejme musí venovať manželke a deťom. Pri takomto spoločnom nažívaní si treba len uvedomiť že materinský cit je ten najsilnejší. Ja si svoju svokričku veľmi vážim a máme sa rady ako by som bola jej dcéra. Keď som vedela že "pôjdem za nevestu" vedela so že prvé pravidlo je vážiť a ctiť si rodičov ktorí vychovali môjho milovaného manžela. Vážiť si všetko čo pre nás robia a chápať aj ich povahu, veď každý máme chyby a nálady.

Pekne si to napísala. Vzťahy robia ľudia. Však nie nadarmo platí stále to staré, že dobrých ľudí sa všade zmestí veľa....

Neviem, či si sa už rozhodla alebo nie, ale tvoj problém poznám. Rovnako som sa rozhodovala pred troma rokmi. Zvolila som, že som sa na to dala.
Dnes bývame v podkroví, zobrali sme pôžičku zo ŠFRB, vybudovali sme samostatnú bytovú jednotku. Slobodná švagriná so svokrovcami býva v starej časti a my bývame v novovybudovanej jednotke. Zo svojej skúsenosti -každá výhoda má svoju nevýhodu. Mám dobrú svokru. Ale
neviem či by som sa rovnako rozhodla, potom čo som za tie tri roky prežila...Ak by som sa mala rozhodnúť ešte raz išla by som bývať samostatne do domu. Ak sa rozhodneš, že budeš bývať v podkroví, vopred ale naozaj
do detailu /akokoľvek dobre vychádzaš so švagrinou, svokrovcami/ si vysporiadajte majetkové vzťahy. My sme mali problémy- čo sa povedalo - myslelo sa inak , daj všetko na papier/ nakoľko sme brali pôžičku - problém bol zo založením domu, na katastrálnom úrade nám nevedeli zapísať samostatnú bytovú jednotku /zobralo mi to desať rokov zo života -ale nakoniec sa to podarilo/. Čo sa týka majetku, dajte všetko pekne na papier a pred notárom. Daj si ohodnotiť starý dom, predtým ako začnete vkladať svoje peniaze.
Naozaj, je dobré keď ti svokrovci pomôžu s deťmi , ale ...
hneď ako tam budeš bývať - si vyjasnite, že tvoja domácnosť je tvojou domácnosťou, a jej je jej... aspoň ja som s tým /aj napriek tomu, že som
so svojou svokrou vychádzala výborne, keď sme bývali samostatne/ mala a ešte stále mám problémy - výchova detí, .... a napríklad
my máme spoločný vnútorný vchod... a ja nikdy nemám pocit súkromia.
Nikdy neviem, či ma niekto počúva alebo nie... takže ... veľmi ale veľmi
si rozmysli ....aby si nežila v zlatej klietke, budú ti pomáhať ale spievať sa ti tam nebude chcieť... záleží akú máš povahu...

Ja viem vážiť si treba rodičov svojich aj svojho manžela, celý život som tak bola vychovávaná a k tomu vediem aj svoje deti, ale.... úcta má byť
obojstranná.. a najdôležitejšie je, aby v takomto bývaní bola obojstranná komunikácia..