Ahoj. Presne sito vystihla.
Ja mam tiez taky problem s cervenanim a o to horsi ako tu citam, ze som asi jediny chlap
. Kazdy kto si to tu cita a nema s tym problem, tak len asi kruti hlavov, ale my kto ten problem mame vieme svoje. Je to velke minus do zivota. Aj ked sa netreba preto odpisovat. Mne ten problem zacal asi okolo 18 roku. Odvtedy hroooza. Presne ako pisete. Vela ludi, upriamene pohlady na mna, otazky cudzich ludi, vino, zima atd. atd. .
Pre mna je to aj velke minus v hladani prace, robil som casnika a ked som chytil farbu
, tak ludia na mna pozerali , akoby to bola nejaka choroba. Potom som bol na jeden pohovor v praci, vsetko bolo ok, aj som v pohode kecal, no tak prislo cervenanie, a buuum, hned som bol tichsi, nevedel som ani povedat normalnu suvislu vetu.
Keby som chcel ist napriklad ku policii, viem si predstavit tie vysmechy, keby som bol na priklad u cestnej policie.
No sa mi vidi, ze v poslednom case som na tom troska lepsie, aj ked mi uz pribudli aj flaky na krku, no beriem to tak, ze to tak ma byt, velmi si to nevsimam(viem, ake je to tazke), aj ked som cerveny, a rychlejsie ma to prejde. Cim viac na to myslim, potom som este viac cerveny. Takze sa beriem taky ako som. Citim sa potom aj lepsie a ked ma niekto este upozorni na to , ze som cerveny, to je asi najhorsie, podla mna sa vacsinou ozvu len skodoradostni ludia.
Tazke, ako vravim, hlavne sa netreba odpisovat, treba brat veci s usmevom. Drzim vam vsetkym palce
PS: Sloboda cervenaniu