Už si horšia jak filmári z Holyvúdu - nechávaš si hrozienka do druhého dielu v šuflíku. Dúfam že Panelákstory II vyjde ešte do Vianoc - doma nemám Internet!!! To kvôli tebe do práce by som musela! Zľutovanie.

Pri tebe by jeden ľutoval že v bytovke nebýva - o aké zážitky so susedmi prichádza!
Tiež som vyrástla v panelákoch, a teraz som si spomenula, ako nás raz celý vchod budil...
Spíšem, pošlem. Dúfam že aj ty stihneš pomedzi pečením vanikových rožkov svoj druhý diel čo najskôr stvoriť.

Ja mám niečo z oslavy.Pred pár rokmi som oslavoval narodeniny v jednej reštaurácii.
Všetko prebiehalo v poriadku, až do chvíle kym som nezavolal na čašníka, že chcem zaplatiť.Ten chudák nič netušiac ku mne prišiel a spýtal sa ma čo si prajem.Ja som mu chcel povedať, že zaplatím, ale ako som otvoril ústa, tak sa mi tak hlasne čklo že celá reštaurácia sa v tom momente pozerala na mňa.A je by som sa najradšej od hanby nevidel.Červený od hanby som začal blabotať ako nemluvňa, ktoré vypilo flašu domáceho:p .Na šťastie to čašník asi pochopil a iba nad tým mávol rukou, ale ja som sa mesiac hanbil do tej reštaurácie vojsť.

Človek mieni, telo mení Či ako je to v tej pesničke "...moje telo si so mnou robí, čo chce.... Ale čo, veď aj horšie "zvuky" si mohol vydať, prípadne aj aromatizované....

Pridám tiež jeden panelákstory z minulých čias. Keď sme mali deti malé, pri bytových dverách sme mávali kočík a sánky. Vo vchode býval aj predseda strany fyrmy, v ktorej muž pracoval/veľmi vážený a dôležitý pán/. Raz v noci sa k nám niekto dobýval dosť neobvyklým spôsobom. Najprv skúšal kľúčikom, potom topánkami, päsťami. Keď muž otvoril vpratal sa nám do bytu a cez mužove plece mi nadával do k...., koho to mám doma, keď on je na dôležitej straníckej schôdzi. Stranícka schôdza mala bohaté občerstvenie, lebo si ani nevšimol, že ja sa na jeho ženu nepodobám. Ako tak sme sa ho zbavili, ale ráno sme našli jeho nohavice na puky zložené, topánky pekne v pozore a sako prevesené cez náš kočík, a ujko predseda span na sankách.

Žeby stranícka disciplína?

Počúvaj Oli (ak sem náhodou cez sviatky zablúdiš), kde je Panelákstory II? Tajne som dúfala, že mi spestríš otravný pobyt na pracovisku a ty takto! Nigde nyšt! Jedinou ospravedlnenkou pre teba bude, ak sa nám sem odpočinutučká vrátiš aspoň s 3 novými príbehmi!

Ola, HUMOROLA super téma. Tiež som zvedavá na PanelákstoryII. Paneláky, činžiaky a bytovky, no to je baňa na zážitky. Tak dlho tu bývam, že od radosti neviem čím začať. Snáď bakónové story, lebo s balkónom je spojených veľa mojich úsmevných spomienok. Náš činžiak je priamo na križovatke a okrem toho máme balkón takmer nad chodníkom. Nejeden krát sa mi stalo, že som pri polievaní kvetov popolievala aj okoloidúcich pešistov, čo je ale nič v porovnaní s tým, že moj synček asi tak pred 2-mi rokmi, keď sme sa odnaúčali od plienok behal doma polonaho a ja za ním s nočníkom ....... Nakoľko máme obývačku na južnej strane, máme v byte v letnom období dosť horúco a tak dosť intenzívne aj vetráme. Na pol minútky som odišla z obývačky a keď som sa vrátila do izby malého nikde. Viete si ma predstaviť, smrť v očiach, strach až hrôza. Vybehnem na balkón a malý si s úsmevom ciká z balkóna ...... rovno na susedu. Sú to sekundy nepoznornosti ............ a potom roky hanby . A nadôvažok sa drobec potom nepýtal cikať na nočník, ale na balkón. Asi mal pritom lepší zážitok.

... a sa mu divíš? Nočník na neho taký ksicht ako zrejme suseda, určite nerobil. So susedou to určite bolo zábavnejšie!

Poviem pravdu, keď pozerám na ten jej ksicht nadobúdam pocit, že môj drobec nebol posledný (možno ani prvý), kto ju ociki .... hihi

Pekné odôvodnenie, prečo hyper markety z ďaleka obchádzať :
- po ich návšteve strácame zmysel pre orientáciu a tuším nám aj ničia topánky!

Ola skladám poklonu, myslím, že máš dar slova (dar reči je mi ťažko posúdiť, to sa dá len osobne, ale z toho čo som čítala usudzujem, že spoločnosť sa pri tebe asi dobre zabáva) a pri čítaní tvojich príbehov som sa pobavila ako pri čítaní poviedok od Šimka a Grossmanna. Skús tieto príbehy hodiť ako návnadu nejakému vydavateľovi. Ani Halina Pawlovská by sa za takéto príbehy nemusela hanbiť. A k tejto poklone pripájam ďalšiu, že texty sú bez preklepov.

Tak to je vysvetlenie prečo je pravopis taký perfektný. A s tým tichým stvorením. Môj manžel je dosť dobrý odhadca ľudí. Hovorila som mu o tvojich príbehoch, že musíš mať dar reči, keď vieš takto písať. Hneď ma uzemnil, že v priamom konakte nemusí byť človek taký ako to vyzerá keď píše na papier. Podľa toho čo si napísala, zase mal pravdu.

Ako môžeš takto uvažovať!!! ??? až na ten príspevok č. 21 to je super!! ani nevieš...ako sa tu pobavím...a myslím si, že rozhodne nie som sama

Súhlasím s Hlinkovx. Každý deň čakám, čo nového na Humorole. Ako malému dieťaťu mi žasvietia očká, keď mi príde správa, že ola má nový príspevok v tejto rubrike. Práve som dočítala tvoj dnešný príspevok a spálila som 3 palacinky.
A môj drobec ma chytá za ústa, pobehuje a vykrikuje, mamina, nemušíš ša šmiat :O) - no a potom sa už hehocem aj na hlas.
Teším sa na ďaľšie a ďaľšie ..... Ďakujem za zlepšenie nálady

Výborne Ola. Ja by som urobila to isté. Som inak veľmi kľudný človek, ale niektoré veci ma vedia riadne vytočiť.

Ola, kde si včera bola? Po školení sme chceli s tebou kryštalizovať a ty ako pozerám si vymazávala vlastné príspevky z Humoroly ??!! Alebo si ich niekde presunula?

NO..OLI...to by aj mňa zaujímalo...kde zmizli tie tvoje super príspevky????????????? toto nám nerob...som z toho smutná...a aj plakať budem....
ani si sa tu neukázala..a ani príspevky nepridala..a navyše si to zmazala!!??????
čo sa robí???

Jeden autobusový zo včera: Ako mnohí z Vás už vedia, včera som bola účastná školenia s pánom Mihálom. Školenie sme si užili, po školení prevrátili do seba bechera (podaktorí nealko peeeevo) a potom som behom, bežkom, behotom zdolávala cestné prekážky z Petržalky na Bajkalskú, aby som stihla Bus. Samozrejme, ako býva v poslednom období zvykom, autobus bol už viac ako preplnený a tak som si vydobila jedno z miest "na stojáka" (určite to poznáte - stojíte na jednej nohe a aj tá vlastne nie je Vaša). Takže plná dojmov, vedomostí, zážitkov a 1 bechera som zaujala polohu visiaceho trupíka s vedomím, že nejako to tie 2 hodiny do rodiska vydržím (vďaka tréningom v rannej mladosti). Asi po 20 minútach cesty v tme, hmle a puchu (to nebudem ani opisovať, lebo nadobudnete pocit, že Vám smrdí klávesnica ) sa začal becher intenzívne premiestňovať do nižších polôh ...........................................keď už som stískala všetky končatiny, aby som sa nepociky (dúfam, že ten výraz je v rámci etikety porady) autobus prudko zabrzdil a ja som zrazu ležala na troch spolucestujúcich - dovtedy stojacich po mojej ľavici - a tí vpravo zase ležali na mne. Možno to niektorí z Vás poznajú z vlastných skúseností, v jednej sekunde prešlapujete z nohy na nohu a v tej druhej ležíte a ďalší ležia na Vás. V takomto momente prežívame každý čosi iné. Mňa v tom momente premkol pocit, že mi niečo tečie po nohách ........... asi som sa po....
V tom strese, hanbe a panike, v snahe postaviť sa na vlastné 4 alebo 2 som zacítila, ako mi tečie do topánok. V duchu si vravím, nič to, veď sa ti to iste nestalo prvý krát v živote, veď ti mama vravela, že si sa začala pýtať na nočník až v 12 mesiacoch. S hrozným pocitom na duši som sa opatrne poobzerala po okolostojacich (alebo okolopadajúcich) a zistila som, že pani, ktorá padala na mňa ma celú pooblievala s minerálkou, ktorú pila práve včase, keď vodič dupol na brzdu.
Hm. Smola. Možno som predsa len mala ísť na ten neskorší bus.:p

až mi odľahlo, keď som prišla k: "...ma celú pooblievala s minerálkou..."

aj smola, aj šťastie
ale hlavne super na úsmev

som rada, že som Ťa pobavila, ver, mne včera v prvom momente veľmi do hihi nebolo. Ale keď som zistila reál, prvé ma napadlo, že to musím napísať do Humoroly.

A Ola ma sklamala, že to zmazala. Dúfam, že to len niekde presunula ....