Budím prispatú pubertiačku po diskotéke:
- "Soňa, potrebujem pomôcť v kuchyni, choď umyť ten šalát, je tam aj slimák .........!"
- ...... "ježišííí, .....ešte aj slimáka mám umývať?????

Môj krstný otec bol drevorubačom a to už hovorí za všetko: chlap ako hora, svalnatý hoci nikdy vo fitnes nebol, hubatý (máme to v rodine), po slovensky nevedel ani ceknúť, dorozumieval sa len v záhoráčtine. Aj pri svojom nebezpečnom povolaní však si neodpustil návštevu krčmy, ba dá sa povedať že mu bola prvým domovom.

Raz sa vybral do Bratislavy - raz v živote a aj to naposledy navštívil toto veľkomesto, lebo musel: dostal pozvánku aby sa osobne dostavil na vojenskú správu ohľadne nejakých vojenských manévrov pre záložákov. Z rodnej dediny nevytiahol od narodenia päty, ale ako-tak docestoval na Hlavnú stanicu. V živote sa neviezol električkou a ani potuchy nemal o tom že si treba zakúpiť lístok a štiknúť ho v nejakom poondiatom strojčeku. Na guráž si dal zapražené pivo, prežehnal sa a poručeno pánubohu nastúpil. Po chvíli vynadal vodičovi, lebo lietal po celej električke - použil výrazy akými nadával keď zabudol doliať benzínu do motorovej píly...........

Výťah!!!! Doma ho nemali, krčma bola tiež na prízemí ...... horor nastal keď sa zavreli dvere, po chvíľke otvorili, zase zavreli, zase otvorili: ale to už si výťah privolala dáma, lebo on nevedel kde-čo potlačiť a tak len stál v pozore a čakal čo sa bude diať. Navoňaná, upravená panička v klobúku a boli si tak blízko .... no hrôza, lebo ženičky čo sadili stromky v lese mávali tak okolo sedemdesiatky, nosili tepláky zastrčené v gumákoch a vaťák skryl všetky vnady.... Zostal celý nesvoj, lebo sa začínali diať veci aké poznal len vtedy keď jeho Mariška mala dobrú náladu.
Nájsť číslo dverí v spleti chodieb - to nebolo jednoduché ako v lese, kde severná strana je vždy porastená machom takže sa ľahko zorientujete: dvere jedny ako druhé, rovnaké sprosté j .........té dvere - nadával, až sa ocitol v kotolni. Nuž a keďže je v kotolni zima, aj kotolník čo sa s ním hneď skamarátil mal niečo na zohriatie ...... A tak popíjali, spomínali na vojnu, vo fľaške ubúdalo, ale ubúdalo aj krstnému na smelosti, lebo si uvedomoval, že takýto nadratý nemôže predstúpiť pred nejakého lampasáka aby sa hlásil brániť vlasť proti narušiteľovi. A tak s kotolníkom vymysleli geniálny plán: kotolník to na druhý deň vybaví u veliteľa a aby mal krstný nejaký doklad že sa dostavil, vymysleli aj potvrdenie opečiatkované tou istou pečiatkou akú používal kotolník pre zberné suroviny keď prišli pre starý papier ktorý sa musel tajne spáliť, aby nebolo prezradené štátne tajomstvo. A tak keď sa mu toto šťastne podarilo vybaviť, potúžil sa ešte niečim na stanici, nasadol do vlaku Bratislava-Malacky a odcestoval. Lenže psychické a iné napätia spôsobili, že milý krstný sa prebudil až o zástavku ďalej ako mal vystúpiť. Nuž čo, počkal si na spiatočný vlak, ale unavený sa opäť prebral až za Malackami, a to sa už stmievalo a na ďalší vlak musel dlho čakať. Uzimený si zasa zdriemol a prebral sa zasa až za Malackami. Pozbieral zvyšok zdravého rozumu a od výpravcu si požičal bicykel, keď tie sprosté vlaky stoja vždy len za alebo pred Malackami.... Premrznutý na kosť dorazil o 02.00 domov a aké prekvapenie: na dvore nejaké auto, Mariška nespala a v kuchyni sedela za stolom po zuby ozbrojená vojenská hliadka. Darmo sa preukazoval potvrdením zberných surovín, okamžite bol deportovaný na Vojenskú správu, mesiac pobudol v base a potom ešte 3 mesiace slúžil ako záložák na Šumave v mene hesla "neprojdou!"!

Ale piť sa i tak neodnaučil ........

Môj krstný toho navyvádzal ....... :
Keďže bol drevorubač, do a z roboty jazdil na motorke za ušetrený benzín (eee... za socíka sa dalo, dnes by musel chodiť do roboty na bicykli). A tak ste mohli v záhoráckom bore stretnúť chlapa ako sa krúti na mieste s motorkou a zotína za jazdy sekerkou hríby. Mal to tak natrénované že len raz sa pomýlil, ale to poriadne: spadol z motorky a privalil si ostrím sekerky ruku v časti kde sa palec pripína k dlani. Pri všetkej úcte k dnešným fittnesovým mužom viem, že druhý by na jeho mieste omdlel a umrel.

On nie: doviezol si palec na motorke do krčmy aby mu šenkérka zavolala pohotovosť. Ešte počkal či baba neomdlie a až potom sa celý krvavý hodil o zem.

Pochádzam z dobrej rodiny: moja tetka sa dožila 103 rokov......
V tom čase bol bratislavský Lamač ešte dedinou čo mal svoj vlastný tlampač ktorým oznamovali obyvateľom všelijaké novoty a v nedeľu poobede hrali aj lamačským jubilantom. Keď sa moja tetka dožila rovnej stovky tak si vypočula gratuláciu, zahrali jej "Už troubějí, už troubějí na horách jeleni ....." a potom tetka mrzuto zahlásila:
-"Tak a teraz všetci vedia že mám sto rokov a v piatok som v potravinách povedala že mám 89....."

Ešte jeden o krstnom, keď inak nedáte ....
Samozrejme že krstný bol aj pytliak: konkrétne rybár-pytliak, poľovník-pytliak a vianočný stromček tiež nikdy nekupoval v Zelovoci.....

Ako už viete k cestovaniu mal krstný zafixovaný odpor, ale ryby ako správny záhorák ľúbil. V nedeľu po prehratom futbalovom zápase proti hornému koncu postavil v krčme pred bagristu JRD meter pív a ten do rána vykopal jamu na neďalekom potoku. V tú istú noc sa krstný vybral na rameno Moravy, kde v jej meandroch prebývali obrovskí sumci. Podarilo sa mu chytiť jedného takého "macka" a ešte za tmy aby predbehol družstevníčky čo utekali podojiť a vyhnať kravy na pašu vytiahol sumca na "kríže" podobne ako sa o zabíjačke rozrába prasa. Zvedavým babám len zakričal, že dojí nech mu neplašia sumca lebo je čerstvo vytiahnutý z vody a ešte sa bojí. Baby uverili že v tej bažine žijú takí obrovskí sumci, rozniesli to po celej dedine a frkotali doma mužom, aby aj oni doniesli takú rybu do mrazáka. Donieslo sa to samozrejme aj k predsedovi JRD a krstný len toto potreboval: požiadal predsedu aby si "rybník" JRD vzalo pod patronát, finančne prispelo na kúpu násady a jeho urobilo držte sa! - porybným. Ako porybný mal právomoc organizovať brigády a tak futbalisti z dolného konca namiesto tréningu betónovali, pozbíjali z dreva rybársku chatku, učiteľ ktorý najkrajšie písal si vzal na starosť vedenie rybárskej kroniky. Zo šenku sa zapožičal propán-butánový varič s veľkým plechom a na zahájenie sezóny už Mariška predávala vyprážané ryby namiesto cigánskych pečienok .... ..
Z príležitosti založenia novej základnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v dedine pozval krstný ako jej predseda aj ... predsedu celoslovenskej organizácie zo Žiliny. Až nadránom sa mu krstný priznal, že nemá ani rybársky lístok no a aby celoslovenský predseda nemal prúser až na ÚV KSS, obratom mu jeden poslal. Nikto sa nikdy nedozvedel ako to s rybníkom v skutočnosti bolo, krstný už nie je medzi nami, ale na zahájenie rybárskej sezóny vždy deviateho a po oprave dejín vždy ôsmeho mája chodia ľudia zo širokého okolia a dodnes spomínajú na jeho prvého predsedu - môjho krstného. V kronike je zachytený na foto aj prvý obyvateľ rybníka - sumec z Moravy.

Istotne pamätáte tie časy, keď namiesto psíka a mačičky prišlo do módy chovať zakrslého zajačika. Milý, nenáročný ale troška smradľavý kamarát. Tak aj moja dcéra otravovala a otravovala že už všetky kamarátky majú zajačika - až som oslovila na chalupe suseda či by nám nepredal jedného zajaca zo zajačinca:
- nále len si vyber, kerého sceš ...... chycím ti?
A tak sme zajaca odtrepali do Bratislavy do paneláku. Keďže sused sa volal Fero, na jeho počesť sme chceli dať zajacovi jeho meno, lenže dcéra ešte nevedela povedať "r" a tak z Fera bol Feďo. Kúpili sme klietku, vodítko, misky. Zajacovi sa u nás strašne páčilo, ľúbil lízatká a palacinky, ale najradšej behal po byte, lebo klietka mu bola už po mesiaci tesná, vyzeral v nej ako Míla Myslíková na stole vo filme "Jak utopit Dr. Mráčka".
A tak sme ho poľutovali a sem-tam za prísneho dozoru sme mu dovolili pobehať si po byte.
Lenže jedného dňa niekto zle zavrel klietku a Feďa sme našli na sedačke plnej bobkov, ako pozeral televízor. So zlosťou som ho vyšmarila do klietky a išla pozbierať bobky. Keď som si unavená z toho plazenia sadla k televízoru že si pozriem aspoň koho už zavraždili a koho ešte nie - zdúpnela som!!!
Obidva ovládače obžraté!!!!!
Všetky tie gumenné gombíčky ktorým sa volia programy boli zarovnané Feďovými záhoráckymi hlodákmi zarovno - úplne zmizli, inak ovládač zostal neporušený, asi mu bol tvrdý.

Stále som Feďa sledovala, či mu nie je zle, kontrolovala bobky - veď bol len požičaný od suseda Fera, čo keď skape na otravu z gumy?
Keď to Feďo prežil, na jar som ho pekne-krásne vrátila susedovi nazad: dcéra uznala že mu je klietka malá a ešte som jej neustále pripomínala tú hrôzu ako Feďo obžral gumené cicíky na ovládači a nemohli sme pozerať rozprávky, lebo jednoducho - nebolo čím zapnúť televízor.

Jedného dňa sa od suseda Fera niesla vôňa pečeného zajaca, len neviem prečo sa mi zdalo ako keby s ním piekol aj kúsok pneumatiky ......

Ešte som si spomenula na jednu jej hlášku keď sme jej k tej 100-ke gratulovali .....

"Ja že mám 100 rokof? Ná de by som ich vzala veď toľko sa nigdo nedožije ....."

Raz sme mali dostať vzácnu návštevu:
záhorácku starenku v naškrobených sukniach, kordovánových čižmách a vyšívanej šatke. Čo jej len preboha uvarím, keď ona sama varí a pečia ako Boh, tak ja mladá, začínajúca kuchárka sa jej s mojimi kečupovými špagetami určite nezavďačím......
A tak som kúpila brokolicu, reku to nepestuje v záhrade, vyprážaný karfiol viem že ľúbi, tak sa jej zavďačím.
Z roboty po telefóne som ju navigovala, aby si ju aj s pyré zohriala v mikrovlnke a dala k nej tatarskú omáčku. Prídem domov, zvítali sme sa, babka rozdala deťom čokolády, mne zaváraniny a pýtam sa či jedla.
- no víš, ani né ...... ten karfiol bol pokazený, celý zelený, tak sem vzala misu a vysypala ho do kontajnera aby vám nebolo zle.........." - priznala sa babka.

Rozprávala mi jedna moja známa, že jej prišla na návštevu kamoška a frajer hrdo zahlásil:
- "len seďte baby, ja vás obslúžim....."
A tak doniesol kávu, cukor...... len s tým perníkom čo narýchlo kamoška upiekla z prášku sa nejako dlho babral: šuchotal so sáčkami, potom aj počula ako začal vysávať - ale perník nedoniesol.
Ako pri vyšetrovaní vysvitlo - namiesto práškového cukru poprášil perník múkou, tak ho povysával, ale netrafil ani po druhý raz do správneho sáčku a perník omylom zasa osolil......

Kamoška Adriana má frajera rakúšana a tak k meninám
vyfasovala najmodernejší mobil. Keďže nie je zrovna technický
typ - a ja som, pomáhala som jej na ňom nadstaviť farbu, písmo, tón
zvonenia, budenia a došlo aj na predvolené sms-ky.
Adriana ale nemá šoferák ani auto a tak sme museli opraviť
predvolenú sms-ku ...."šoférujem v Audi, zavolaj neskôr!" na
...."som v autobuse, zavolaj neskôr"....

Ten debil-mobil si to ale nejako zle zapamätal a jedného dňa jej syn -
dopravný policajt - dostal sms: ...."šoférujem v Audi, zavolaj
neskôr!"

Ohromený syn zdrevenel keď si predstavil svoju 55 ročnú mamu, ako v plnej rýchlosti prechádza vypnutou križovatkou pri prezidentskom paláci v Bratislave .......

Vzápätí dostala Adriana od syna takúto sms-ku:
-"mama už aj zlez z toho autíčka na kolotoči, chceš ho dolámať, predsa si len ťažká......"

Včera - ťapkám sa od vchodu hore schodami - vtom hnedé štvornohé torpédo - susedovie sučka (kríženec jazvečíka s čímsi) - okolo mňa (bo je furt rada, keď sa môže "pomaznať".
A z tretieho poschodia sa ozve "No nazdar - hneď som vedel, že ideš, keď mi zmizla".

Inak, keď ju venčí vonku, stačí mi zapískať, "torpédo" i na 50m nastraží uší, zamieri a už upaľuje ku mne. A sused len čumí a potom sa rehlí.

Stalo sa mojej svokre:
V obývačke jej trónil v obrovskom kýbli od tresky statný fikus na ktorý bola samozrejme patrične hrdá. Mala štyroch chalanov no a tí sa len tak predbiehali ktorý čo -kedy vyparatí. Najmladší bol môj muž a keď sa mu podarilo niečo dobré urobiť tak sa šušľavým hláskom chválil vždy mame: "šám som spravil, celkom šááám".
Ako raz svokra pri varení štrikovala v kuchyn, vrazil malý do kuchyne a víťazoslávne sa začal chváliť:
"šám, celkom šááám som sa vycikal ....!"
Svokra skočila na rovné nohy a išla kontrolovať kde malý Jožko spravil mláku, ale nikde nič: sucho bolo na koberci, na chodbe, v kúpeľni ba aj na WC....
"No ukáž kde si sa vycikal, ukáž!" - falošným hlasom to z neho ťahala.
A tak ju malý Jožko doviedol k jej pýche - k fikusu a takto to zaklincoval:
"Šem som sa vycikal šám, celkom šááám, lebo tam hore nedočiahnem!" - banoval Jožko.

No a to už svokru brali čerti, lebo jej došlo že ostatní traja synovia jej ocikávali na nábytku položené kvety v kvetináčoch, zatiaľ čo malý Jožko dočiahol len do kýbla od tresky ........

Mala som na chalupe návštevu: kolegyňu s 8 ročným synčekom. Chlapec ako vyšitý na dedinu, všetko ho zaujímalo od zvieratiek až po susedov retro bicykel -skladačku. Podľa jeho názoru sa v Bratislave takému chalanovi zle bicykluje, ale po takej tichej dedinskej ulici - to je už iný level, to je paráda! A tak mu sused skladačku upravil, znížil sedadlo aj riadidlá a vďačne požičal za butylku hrušky. Mirko sa bicykloval všade: do obchodu pre lízatko, na smetisko s mojou burinou zo záhrady, pri bicyklovaní v lejaku po hrádzi prišiel ako Zdeněk Svěrák z Obecnej školy, bicykel tlačil aj na hríby. V nedeľu večer sme bicykel vrátili, síce blatový, ale v poriadku.

Na druhý deň sa mi sused sťažoval ako dopadol: ráno zaspal do roboty a tak už nemal čas babrať sa s nadstavovaním výšky sedadla a riadidiel, povedal si, že to má do roboty len 2 km, a to sa neoplatí strácať čas takými zbytočnosťami. Veď čože sú to 2 km chlapovi s výškou 185 cm! Ale sa dobre prerátal! Celou cestou pičiakoval, lebo si obíjal kolená o riadidlá, zhrbený chodil ešte dva dni čo ho bolela chrbtica zohnutá v pravom uhle, na rukách mu pribudli mozole, lebo bicykloval systémom "v očiach smrť, na galuskách oheň".

Šéf žasol nad svojim pracovníkom čo dokáže vo veku 55 rokov keď ho videl z auta ako bicykluje obetavo do roboty ...... a hneď za čerstva sa rozhodol že mu zvýši plat, aby si mohol kúpiť dospelácky bicykel.

Syn robí poobedňajšie smeny a tak keď našiel malú spať dnes v noci vo svojej posteli, nezostalo mu nič iné, len sa uložiť do jej postele v detskej izbe.
Uprostred noci ho však zobudil príšerný zvuk ako keby niekto s nenamastenými táčkami pobehoval po dvore!!! Rozospaný vyskočil z postele na rovné nohy, rozhodnutý volať 158 - veď má predsa na dvore uložený materiál na opravu domu!!! Von sa bál ísť, neriskuje predsa život, aby ho niekto prizabil kvôli pár kusom tehál!!!
Rozmýšľal čo robiť: zasvietil a fakt - nenamastené táčky už len tak jemne škrípali, zlodeja určite vyplašilo svetlo a zvuk sa vzďaloval........
Zhasol a to nemal robiť - nenaolejovaný fúrik sa s plnou intenzitou ozval priamo v izbe!!!

No a potom ho skoro porazilo - v novom akváriu sa malý, chlpatý škrečok vozil na kolotoči!!!
Jááj, dávno on zabudol, že malá Silvia otravovala že chce za dobré vysvedčenie škrečka a tak ho boli s maminou poobede kúpiť ................. a zvyšok už viete.

Jedného dňa na chalupe zavolala môjho muža tetka či by jej nevymaľoval kuchyňu:
- "Jožko šak len tak ščetku na bílo - ako kravín".
Robota bola šup-šup hotová, tetka vynikajúca kuchárka pripravila chutný obed a zo srdca ponúkala môjho muža:
- "Jožko len si nalož, aj z tých predných si daj, neokúňaj sa - daj sem nech ti pridám !"
Jožkovi chutilo, dobrý obed zopár krát preložil borovičkou s orosenou dvanástkou, rozlúčil sa s tetkou a išiel domov. Lenže po ceste začal rozmýšľať:
-"kurník, čo to tá tetka vravela, že si mám dať aj z tých predných........ kristepane, veď kura má len dve nohy...... že ja som zožral králika, ktorého ja tak nenááávidíííím !!!!!!

ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE 2012 ŽELÁ
Hubatá

Postreh 5-ročného chlapa:
- "mami všimla si si ako naša babka mieša zápražku?" - opýtal sa ma syn
- "nie ..... ako?" - som zvedavá
- "až tak, že sa jej trasie sukňa ..... "

Dnes čítam jedno vlákno tu na Porade a potom si všimnem reakciu jedného poraďáka - reagoval na príspevok po 4,5 roku - - že pozdravujem!

..

..hubík,som sem kukla na tvoj popud,štikafkujem už zo 15 príspefkof, ale dám aj ja jeden..
..v začiatkoch nášho bývania v prvom, manželskom byte, krásnej katedrále,čo bola po bývaní u svokruši v prerobenej pivnici, úplná báseň,tak som v tej krásnej, veľkej kuchyni chystala obed pre manžela, syna a mojich rodičov...postavila som na šporák do hrnca vodu, osolila, prikryla, v nádeji, že ešte vyvarím slížiky a môže sa jesť...zazvonil zvonček a prišla návšteva,nečakaná, podotýkam, bolo to na Veľkonočný pondelok,švagrovia ma vyprali vo vani, medzičasom voda zovrela a moja mama pozalievala kávu...vriacou vodou z hrnca, čo vrela na šporáku...pohoda,len mi bolo divno, že polievači-, nejako k tej káve chuti nemajú...bodaj by mali, keď bola slaná!..stav, ktorý zažívala moja matka, sa nedá prirovnať k ničomu, hádam len k prepadu do samých spodných častí pekla-od hanby!..

Môj muž chodil rád vynášať smeti. Zdola zazvonil 2-3 susedom, ktorí tiež radi vynášali smeti, lebo panoval u nás taký zvyk, že pri zvončekoch sa odstavili do radu smetiaky pod schránky a len-tak naboso v papučiach, sporo odetí si odskočili kolektívne do Večierky pod barákom na jedno orosené. Všetci obyvatelia vrátane najmenších detičiek smetiaky poznali podľa vizáže, vedeli komu patria a boli k nim tolerantní: aby susedia dočiahli do poštových schránok postavili sa na špičky, zapchali si nosy a v pohode si vybrali svoje faktúry.

V priebehu 6,5 minúty už boli vynášači smetí družne plece pri pleci a kýbeľ pri kýbli natlačení vo výťahu a brzdili na 3, 6, a Hubatý až na 8. poschodí.

Lenže raz navialo toľko snehu, že odstopovaný čas 6,5 minúty sa jednoducho nedal dodržať a tak po krátkej porade sa rozhodli že účastník zo 6. poschodia má v pivnici gumáky, obetuje sa a odskočí pre nejaké to fľaškové a ten zbytok z 3. a 8. poschodia zatiaľ prezvonia manželky že treba prezuť pneumatiky lebo je šmykľavo a tak sú v pivnici a prezúvajú. Proste všetko klaplo tak ako malo, každý mal pivo pri papučiach, na pneumatiky sa rozdali karty a začali hrať mariáš.

Nebyť sprostej náhody že Vlasta z 3. a Mariena zo 6. poschodia dostanú naraz v tej istej sekunde debilný nápad upiecť marhuľový koláč zo zaváranín skladovaných v pivnici, tak by chlapi samozrejme dobrých osem hodín nikomu doma nechýbali: veď prezúvajú pneumatiky .....
Vlasta z 3. si výťahom zastavila Marienu zo 6. poschodia, vystúpili na prízemí a zočili každá svoj smetiak. Nuž nemohli inak a zavolali aj mňa - Hubatú z 8. poschodia aby tiež videli tú radosť na mojej tvári....

Vykašľali sme sa na pečenie marhuľových koláčov, čakalo nás niečo krajšie: pomsta!!!!

Každá sme vzali domov svoj kýbeľ na smeti a čakali čo sa bude diať: naraz len zúrivý zvonček a výkrik Hubatého:
- "ty si vzala náš kýbeľ domov????" - pýta sa s nádejou v hlase
- "nie, ja som nebola vonku, kýbeľ nie je doma" - pokojne bez výčitiek klamem, nepokazím susedkám predsa zábavu ....
Trééésk domovým telefónom a vtedy som vedela že nastal náš čas: pootvorili sme s Marienou a Vlastou dvere od bytov na chodbu a dusili sa smiechom ako naši manželia energicky behali od prízemia až po dvanáste poschodie a vyzváňali na zvončeky vždy štyrom susedom na poschodí či omylom nevzal niekto z nich cudzí smetiak ...... hehe

Pridám jednu príhodu, štvornohú, chlpatú. Bolo ich aj viac.
Syn má nemeckého špica, 7. ročného. Je to dosť veselý špekulant. Občas na mňa vyjde úloha sa o neho postarať, keď syn s nevestou sú naraz obaja v práci. Pred domom máme malý parčík a tam sa chodíme vyvetrať. Raz keď som ho nechal pobehovať volne, videl som z diaľky, že sa motá okolo jednej parkovej lavičky, kde bol taký dosť veľký balík. Vedľa bola postavená pivová fľaška. Milý Bony oňuchával, až nakoniec zdvihol zadnú labku, a dosť veľkú dávku pustil do tej fľašky. Nakoniec veselý, ako si uľahčil, pobehoval ďalej. Naraz vidím, ako sa ten balík zdvihol z lavičky, a bol to starý tulák, ktorý tam zvykol spávať. A nakoľko , bol veľmi smädný, dobre si uhol z tej fľašky. No ja som dlho nečakal, a rýchlo sme odtiaľ zmizli. Nakoľko sa mu nepáčila ani vôňa, ani chuť toho " pivečka " Nakonie aj jednu " az anyát" zahrešil !